Najväčšie legendy Tour de France

BRATISLAVA. Tour de France počas svojej bohatej a dlhej histórie stvorila cyklistické legendy. So siedmimi zelenými dresmi sa medzi ne môže zaradiť aj Peter Sagan, ale tie najväčšie mená si odnášali žlté dresy pre celkových víťazov.

Kanibal Eddy Merckx

Dnes 76-ročný Eddy Merckx kraľoval na Tour de France od roku 1969 do 1972 a piaty titul pridal v roku 1974.

Päťkrát vyhral aj Giro d'Italia, raz Vueltu, sedemkrát Miláno - San Remo, trikrát superťažký monument Paríž - Roubaix, trikrát bol majstrom sveta. 

Celkovo má na konte 525 víťazstiev. Francúzsky magazín Vélo ho nazval “najlepším cyklistom všetkých čias”.

Jeho niekdajší belgický kolega Christian Raymond žartovne podotkol: “Medzi nami, ja s Eddym Merckxom sme vyhrali všetko. Ja Paríž - Tours a on všetko ostatné.”

Práve Raymondova dcéra bola autorkou Merckxovej prezývky. Keď Merckx stál na štartovej čiare po boku Raymonda, ten sa pozrel na svoju dcéru a povedal: “Tento chlapík nás nenechá vyhrať nič, všetko chce pre seba.”

Dcéra sa pozrela na Merckxa a potom na otca. “Takže je kanibal,” skonštatovala sebavedomo. Odvtedy je kanibal synonymom pre meno tejto belgickej legendy.

Svoju prvú Tour de France vyhral Merckx vo veľkom štýle. V roku 1969 mal pred druhým Raymondom Pingeonom náskok ôsmich minút.

Po príchode do cieľa poslednej etapy francúzsky komentátor kričal: “Bravo, Bravo, Bravo, Merckx, Merckx.” Okamžite ho obkolesili priatelia aj novinári, jedného vyčerpaný Merckx takmer zrazil na zem.

Získal žltý dres za víťazstvo v celkovej klasifikácii, zelený za bodovaciu súťaž aj bodkovaný, keďže bol najlepším v horách. Ako 24-ročný by vyhral aj biely dres pre najlepšieho jazdca do 25 rokov, vtedy sa však ešte neudeľoval.

Merckx bol hviezdou. Čierne vlasy a zjav ako Elvis Presley priťahovali pozornosť. Ešte viac však jeho úspechy. Tour vyhral päťkrát, čo sa podarilo už len ďalším trom cyklistom - Jacquesovi Anquetilovi, Bernardovi Hinaultovi a Miguelovi Indurainovi.

“Nemám rád, keď niekto povie, že som najlepší v histórii. Nie som. Som len najlepším cyklistom svojej generácie. Nejazdil som pre slávu, miloval som cyklistiku a vyhrávanie,” povedal Merckx pre Guardian.

Miguel Indurain vládol Tour de France päť rokov po sebe

Bradley Wiggins ho nazval svojím idolom a hrdinom. Chválil ho aj legendárny Merckx. Miguel Indurain je ďalším zo štvorčlenného zoznamu cyklistov, ktorí vyhrali Tour de France päťkrát.

Indurain však predsa len vyčnieva zo zoznamu. Najvýznamnejšie cyklistické preteky dokázal vyhrať päťkrát v sérii.

Lepším z tohto pohľadu bol iba Lance Armstrong, ktorý triumfoval sedemkrát po sebe, jemu však žlté dresy pre doping odobrali.

Indurain dokázal dvakrát v kariére vyhrať v jednom roku Tour de France aj Giro d’Italia (1992, 1993).

Niektorí hovoria, že je najlepším španielskym športovcom všetkých čias. A keby nebolo Merckxa, možno by mu prischol aj honor najlepšieho cyklistu v histórii.

Bol skvelým časovkárom aj vrchárom, nejazdil však dobre monumentálne klasiky. No jeho rekord na Tour de France vo víťazstvách v jednom slede dlho nikto neprekoná.

Chris Sidwells vo svojej knihe o histórii Tour de France s názvom Preteky pre bláznov píše: “Indurain jazdil ako španielska galeóna. Bol Bugatti Veyron cyklistiky. Jeho motor bol taký silný, že by nepotreboval ani aerodynamické telo.”

“Je to jednoduché. Mal som ambície a sny, takže som neprestával na sebe pracovať každý jeden rok,” povedal Indurain pre portál cyclist.co.uk.

Lance Armstrong: Najprv sláva, potom hanba

Niekedy sa nad jazdcami na Tour de France zastavuje rozum. Hory, stovky kilometrov, desiatky etáp. Cyklisti idú za hranice svojich možností.

Keď niekto vyhrá raz, je hviezdou, keď päťkrát, je absolútnou legendou. Ale keď niekto vyhrá sedemkrát po sebe najslávnejšie preteky na svete, je to ako z iného sveta.

Lance Armstrong to dokázal. Triumfovať začal v roku 1999, svoju poslednú Tour vyhral v roku 2005. Následne sa však ocitol v špirále dopingových obvinení a krvných testov.

Na základe výpovedí jeho kolegov a ľudí, ktorí pracovali v tíme US Postal v minulosti Americká antidopingová agentúra (USADA) obvinila Armstronga z dopingu a obchodovania s drogami.

Lance dlhé roky akúkoľvek formu dopingu odmietal. Nakoniec sa v januári 2013 v talkshow slávnej Oprah Winfreyovej priznal k užívaniu nepovolených látok (testosterón, EPO, rastový hormón, kortizón…).

Bol idolom športovcov po celom svete, cyklistická legenda, ktorú v upútavke na dokumentárny film nazvali Ježišom cyklistiky. Jeho “áno” na otázku Winfreyovej, či užíval doping, znelo mrazivo.

Všetkých sedem víťazstiev, ktoré dosiahol na Tour de France, mu bolo odobrali. Dostal taktiež zákaz súťažiť a pôsobiť v akomkoľvek športe, ktorý spadá pod Svetovú antidopingovú agentúru.

Zo slávneho Armstronga, legendy športu, sa stal zahanbený, predčasne zostarnutý štyridsiatnik.

"Bol som iba súčasťou systému. Som len človek. Môj trest je tisíckrát väčší ako zločin, ktorý som spáchal. Vybrali ma ako symbol tých rokov,” vyhlásil Armstrong.

Chris Froome a jeho éra

Jazdiť na bicykli sa učil na prašných cestách v Keni a v Južnej Afrike. V divočine. V skupine mladých cyklistov, ku ktorej sa pridal, sa mu na začiatku smiali. Bol nešikovný. nevedel si niekedy zvoliť vhodný prevod, nebol silný a pôsobil skôr komicky. Lenže bol vytrvalý. Odmietol sa vzdať.

"Neustále sa mu niečo nedarilo. Buď zvolil zlý prevod alebo si zle rozložil sily. Bol nešikovný. Volali sme ho Moták. Ale mal obrovskú guráž. Vždy sa zaťal a dokončil aj ťažký tréning," vraví bývalý profesionál a tréner David Kinjah.

Froome vyrástol na silného etapového jazdca v tíme Sky. V roku 2011 šiel na Vueltu v pozícii domestika pre Bradleyho Wigginsa, ale postupne sa dostal do pozície lídra.

Hoci v celkovom hodnotení skončil pôvodne druhý, v roku 2019 pre porušenie andtidopingových pravidiel víťaza Juana Joseho Coba diskvalifikovali a za víťaza vyhlásili Frooma.

Najcennejšie a najslávnejšie triumfy však dosiahol rodák z Nairobi na Tour de France.

Zvíťazil tu v rokoch 2013, 2015, 2016 a 2017. Bol silný v časovkách aj v kopcoch. Jeho triumfy sa vyznačovali aj veľkou podporou tímových kolegov. V najťažších etapách nasadili cyklisti tímu Sky/Ineos také ostré tempo, že nepripustili žiadne útoky. Tento štýl bol účinný, no medzi fanúšikmi nebol obľúbený. Etapy boli nudné. Froome a Sky však vyhrávali.

Okrem štyroch triumfov na Tour dosiahol Froome dve víťazstvá na Vuelte a raz vyhral aj Giro.

V máji 2018 bol aktuálnym šampiónom všetkých troch Grand Tours. Vyhral ich postupne po sebe. V minulosti to dokázali len velikáni ako Eddie Merckx a Bernard Hinault.

V roku 2019 chcel Froome útočiť na piate víťazstvo na Tour, aby sa vyrovnal najväčším osobnostiam cyklistiky. Bol hlavným favoritom.

Na Critérium du Dauphiné však pri tréningu na trati časovky spadol a narazil do betónového múru. V čase pádu šiel asi 60-kilometrovou rýchlosťou.

Zlomil si stehennú kosť, viacero rebier, pravý lakeť, panvu a mal mnoho rán na tele. Mal rozsiahle krvácanie.

"Bol to najhorší pád, aký som kedy videl. Bol som za Chrisom asi desať metrov a videl som každý detail," opisoval jeho kolega Wout Poels. "Mali sme šťastie, pretože sanitka bola od miesta pádu asi sto metrov a hneď dostal prvú pomoc."

Froomovi išlo o život. Vďaka rýchlej pomoci sa ho podarilo zachrániť. Hoci sa zo zranení zotavil a vrátil sa na preteky, na svoje výsledky z obdobia pred pádom sa mu nepodarilo nadviazať.