KRAKOV. Vraj je najrýchlejšie rastúcim športom na svete. Vymysleli ho Maďari, ale hrá sa už na všetkých kontinentoch.

V tomto roku premiérovo figuruje v programe Európskych hier a možno ho uvidíme aj na olympiáde v Los Angeles.

Reč je o teqballe. Modernom a dynamickom športe, ktorý sa hrá s futbalovou loptou na špeciálnom stole.

Slovensko je jedným z jedenástich krajín, ktoré na Európskych hrách v Krakove obsadili všetkých päť disciplín (ženský aj mužský singl i debl, ako aj mix).

Práve v mixe dosiahli Karina Zušťáková a Branislav Rodman skvelý výsledok. Zo „skupiny smrti“ sa prebojovali do štvrťfinále, tam však nestačili na Maďarov.

Majestátne kulisy

Rynek Glówny je jedným z ikonických miest v Krakove, a práve medzi týmito majestátnymi kulisami sa konajú na Európskych hrách súťaže v teqballe.

Organizátorom kontinentálnych hier nevyšlo všetko ideálne, ale umiestniť súboje v menej známych športoch do srdca mesta bol výborný nápad.

V prvej polovici hier sa na Rynku konali zápasy padel – je to raketový šport, ktorý skĺbi určité črty tenisu a squashu.

V závere multišportového podujatia obsadili centrum mesta teqballisti. Vstup bol voľný, čo prilákalo aj turistov a náhodných okoloidúcich.

Zápasy sa konali na štyroch kurtoch, pričom pri hlavnom dvorci sú tribúny zo štyroch strán, no pri ostatných je podstatne menej miest na sedenie, ktoré pri zápasoch poľskej dvojice nestačili.

Typické teqballové stoly však stoja na vyvýšených pódiách a tak zápasy sa dali sledovať aj spoza koridorov.

Keďže lopta po nekompromisných smečoch v tomto športe často odletí ďaleko, do diania sa zapojili trebárs aj policajti, ktorí dohliadali na bezproblémový priebeh akcie z odstavenej dodávky neďaleko športoviska, lopta trafila ich auto minimálne päťkrát.

Maďarský vynález

Teqball je jeden z najmladších športov, podľa fámy vznikol na sídlisku v budapeštianskej štvrti Újpest.

Kreatívny nápad pochádzal od bývalého futbalistu Gábora Borsányiho, ktorý svojho času často hral futbal na pingpongovom stole a napadlo mu, že by to išlo lepšie, ak by bol stôl ohnutý.

Spolu s biznismenom Györgyöm Gattyánom a expertom na IT Viktorom Dénesom Huszárom postupne zdokonalili tvar teqballového stola a disponovali aj potrebnými financiami, aby rozbehli teqballové hnutie.

Prvé oficiálne predstavenie teqballu sa konalo pred siedmimi rokmi v Budapešti za účasti brazílskej hviezdy Ronaldihna.

Výber jedného z najtechnickejších futbalistov histórie nebola žiadna náhoda, tento šport totiž kladie nárok najmä na technickú zručnosť hráčov.

„Zo všetkých futbalových odnoží, ako je malý futbal, futsal, nohejbal, je teqball najtechnickejší šport,“ vravel Jakub Mihálik, generálny sekretár Teqballovej federácie Slovensko.

Federácia vznikla v roku 2020, ešte nie je uznaná ako oficiálny športový zväz. V tomto roku by však funkcionári chceli dotiahnuť tento proces. Zatiaľ federácia funguje ako občianske združenie a nemá nárok na financie zo štátneho rozpočtu.

„Momentálne združujeme 120 hráčov a sedem klubov, kde sa na pravidelnej báze hráva teqball a sú organizované tréningy pod dohľadom certifikovaných trénerov.

Spolupracujeme so školami, s univerzitami, športovými klubmi,“ vysvetľoval prezident Teqballovej federácie Slovensko Artur Beneš.

Potrápil sa aj Vittek

Pravidlá teqballu nie sú zložité – hoci k ich pochopeniu nepomohlo, že v Krakove až príliš často haprovala svetelná tabuľa. Stav zápasov vtedy síce zahlásil iba rozhodca, no vo veľkom hluku ho nebolo vždy počuť.

Hráč má najviac tri dotyky na to, aby vrátil loptu na súperovu stranu stola. Pri jednom útoku nemôže dvakrát po sebe zahrať tou istou časťou tela. Takisto dva po sebe nasledujúce útoky nemôžu byť rovnakou časťou tela. Hráči teda musia udržať aj pozornosť.

Podobne ako vo futbale, ani tu nemôžu hráči použiť ruky, ale môžu zahrať loptu chodidlom, kolenom, hruďou, hlavou, ramenom či chrbtom.

„Vo futbale sa človek počas celého zápasu stretne s loptou dvadsať-tridsaťkrát a tu za tri minúty musí striedať útoky, raz hlava, raz noha, raz stehno,“ doplnil Mihálik.

Najlepšie predpoklady na teqball majú nohejbalisti a futbalisti, ale vo svete je čoraz viac detí, ktoré začínajú s teqballom ako s prvým športom.

Bežná predstava je, že pre futbalistu teqball nie je ničím náročným, ale nie je to tak. Vlani v rámci Olympijského dňa si v Šamoríne vyskúšal teqball aj bývalý reprezentačný kanonier Róbert Vittek a dosť sa potrápil, kým získal potrebný cit pre túto hru.

Videla to na Instagrame

„Veľa ľudí si myslí, že je to jednoduché, keď ste futbalista, tak môžete hrať aj teqball, ale nie je to tak. Potrebujete cit s loptou a byť mobilný,“ vravela Karina Zušťáková, slovenská reprezentantka, ktorá popri teqballe sa venuje aj ženskému futbalu.

Hrá prvú ligu za Petržalku.

Aj iní členovia slovenskej výpravy majú skúsenosť s futbalom. Adriana Kecerová hrala futbal za Tatran Prešov. „Skončila som, lebo som išla na vysokú školu do Bratislavy, tak najprv som chcela zistiť, ako sa v Bratislave žije,“ prezradila.

Marián Badár zase hrával prvú dorasteneckú ligu za Ružomberok.

Branislav Rodman prešiel na teqball z nohejbalu. Bol reprezentantom, zažil aj majstrovstvá sveta aj Európy.

„Mám za sebou viac ako pätnásťročnú nohejbalovú históriu. K teqballu ma pozval prezident slovenskej federácie Artur Beneš,“ vravel. Na teqball presedlal vlani v auguste.

Z kvarteta Slovákov sa najdlhšie venuje teqballu Marián Badár, začínal s ním pred rokom a pol. O tomto športe sa dozvedel na vysokej škole.

Podobne bola na tom aj Adriana Kecerová, ktorá si vyskúšala teqball v rámci športových hier na vysokej škole.

Karina Zušťáková teqball prvý raz videla na Instagrame a zaujalo ju to. Obe slovenské reprezentantky sa začali teqballu venovať vo februári.

„Tým, že máme základy z iných športov, tak to bolo asi jednoduchšie,“ poznamenala Kecerová.

Slnko, párty, teqball

Teqball je mladý šport, ktorý má všetky predpoklady na to, aby zlákal mladých.

Turnaje sa vyznačujú prvkami šou, medzi jednotlivými výmenami hrá hudba. Na Európskych hrách v Krakove sa dokonca organizátori pri predstavovaní pretekárov snažili použiť hudbu z ich krajiny.

Slovákom hrali Ega a jeho pieseň „Žijeme len raz“, pred nástupom Čechov znel z ampliónov Divokej Bill, ale trebárs aj Jóžin z bážin…