Čo pre vás znamená semifinále Wimbledonu?
„Je to krásy úspech a veľmi si vážim, že sa mi ho podarilo dosiahnuť na Wimbledone, čo je môj najobľúbenejší turnaj. Stále som hovorila, že tomu neverím, neverím. Ani v semifinále som nemohla uveriť, že som tam. Teraz už verím.“
Vo Wimbledone ste osemkrát vypadli v prvom kole. Čím to je, že teraz ste sa dostali až do semifinále?
„Viackrát som mala v prvom kole ťažkú súperku. Tri razy som zase hrala aj s menšími zraneniami. Nebola som vo vrcholnej forme. Potom ma to trochu aj zväzovalo, mala som to v hlave, keď som tam toľkokrát vypadla. Pred dvoma rokmi som postúpila do tretieho kola a zrazu som zistila, že to ide. Bola som uvoľnená. A keď som hrala s Karolínou Plíškovou, vravela som si - hráš na centrálnom kurte, môžeš si to užiť. Nakoniec to vypálilo až na semifinále.“
Čo bolo tento rok iné v porovnaní s predchádzajúcimi štartmi vo Wimbledone?
„Nemyslím si, že bolo niečo úplne odlišné. Vyhrala som veľa zápasov, hoci to boli menšie turnaje. Ale dodalo mi to sebavedomie. Dobre som sa cítila a mohla som sa naplno venovať tenisu. Celkovo som bola pripravená dobre. Nemusela som riešiť žiadne patálie a to ma upokojilo.“
Prekvapili ste niečím seba samu?
„Určite ma prekvapilo, aká som bola pokojná na centrálnom dvorci proti Plíškovej. Viac som bola nervózna pri zápasoch na turnajoch ITF. V semifinále už som bola nervóznejšia a nezachytila som začiatok. Muguruzová ma prevalcovala. Proti nej som sa už necítila na kurte úplne komfortne.“
Bol zápas v druhom kole proti Češke Plíškovej zlomovým?
„Určite. Vravela som si, že keď som zdolala ju, môžem poraziť kohokoľvek. Momentálne je svetovou jednotkou a má za sebou úžasné výsledky. Bola vo forme.“
Čo by ste vyzdvihli na svojej hre?