Profesor Zverev vs. šelma Klein. Keď introvert prejaví emócie, čakajte veľké veci

Zápas začal esom a ukončil nepresným forhendom. A medzitým predvádzal na druhom najväčšom dvorci v Melbourne Parku 277 minút nadpriemerného tenisu.

Aréna nesie meno po bývalom austrálskom premiérovi Johnovi Cainovi, ktorého označujú za záchrancu Australian Open.

V roku 1988 sa postaral o to, aby sa prestížne podujatie presunulo z dovtedajšieho pôsobiska v Kooyongu do Melbourne Parku, kde vznikalo Austrálske tenisové centrum.

V noci zo stredy na štvrtok sa stal tento dvorec, ktorého tribúny pojmú 10 300 divákov, dejiskom veľkého grandslamového krstu slovenského tenistu Lukáša Kleina.

Roky som toho v januárových nociach veľa nenaspal. Sledoval som slovenských tenistov v boji proti austrálskej horúčave aj húževnatým súperom.

Počnúc Dominikom Hrbatým, Karolom Kučerom, pokračujúc Danielou Hantuchovou a Dominikou Cibulkovou. Sledovať zápasy, víťazstvá, prehry a potom dlho čakať, kým zdvihnú telefón, aby sa podelili o svoje dojmy.

Deficit spánku mi kompenzovali ich úspechy. A potom dlho nebol dôvod ponocovať.

Dnes skoro ráno sa to zmenilo. Veď, kto by si nechal ujsť zápas svojho obľúbeného hráča na jednom z najväčších turnajov sveta? Zvlášť, keď hrá proti šiestemu hráčovi sveta.

Lukáš Klein a Alexander Zverev začali o jednej ráno. Pred vyvrcholením druhého setu začalo pršať a zápas museli zhruba na 35 minút prerušiť. Za ten čas stihli organizátori zatiahnuť strechu a zberači uterákmi vysušiť dvorec.

Súboj sa končil po piatej hodine ráno, po piatich setoch a víťazstvom nemeckého tenistu. A pohľadom reportéra po prebdenej noci vyzeral takto...

Neviditeľný

Lukáša Kleina ľahko prehliadnete. Hoci mu do dvoch metrov chýba sedem centimetrov, je akoby neviditeľný. Nenápadne okolo vás prejde a potichu vás pozdraví.

Je to prototyp skromného chalana. Veľa toho nenahovorí, ale o to viac sa snaží prezentovať činmi. Je poctivec, ktorý nikdy nič neodflákne.

Počas zápasu proti Zverevovi sa mnohí diváci dozaista pýtali, prečo je tento 25-ročný chlapec vo svetovom rebríčku až na 163. mieste. Rozdiel 157 priečok nebolo vôbec vidieť.

Nemca zasypával víťaznými údermi. Z forhendu i bekhendu. Navyše si pomáhal výborným prvým podaním. Favorit často len krútil hlavou a bezradnými pohľadmi hľadal útechu vo svojej lóži u otca a brata.

Profesor Zverev

Zverev sa opieral najmä o delový servis. Hral profesorsky, často len vracal loptičky na druhú stranu a čakal na Kleinove chyby. Tie prišli v závere prvého setu. A nasadenej šestke po ňom padol kameň zo srdca.

VIDEO: Zostrih zo zápasu Alexander Zverev - Lukáš Klein

Ale tešil sa predčasne. Outsideri sa často po prvom prehratom sete, ktorý bol nesmierne vyrovnaný a tesný, zosypú a zvyšok zápasu patrí favoritovi. To však nebol prípad Kleina. Stále vytrvalo čakal na šancu, ktorá prišla.

V šiestej hre druhého setu po prvý raz brejkol slávneho súpera. Bol to akoby zásah zhora. Zverev stál na nevýhodnej strane, na ktorej si pri podaní vyhadzoval loptičku presne do slnka. V tejto nekomfortnej situácii pomohol Kleinovi dvoma dvojchybami. Prvými v zápase.

Klein si brejk udržal a stav setov vyrovnal. Nevyrušilo ho ani to, že za stavu 5:3 a 30:30 museli zápas prerušiť. Aj po pauze pokračoval vo výbornom výkone a bol jednoznačne lepším hráčom.

Získanú pozitívnu energiu okamžite pretavil do rýchleho brejku v treťom sete, ktorý skvelým výkonom na podaní udržal až do záveru. Klein viedol proti olympijskému víťazovi z Tokia 2:1 na sety.

Sediac pred televízorom v spiacom paneláku sa do mojej mysle vkráda myšlienka, že by to člen bratislavského Národného tenisového centra mohol zvládnuť a šokovať tenisový svet.

Nenápadná šelma Klein

Tešil som sa na každú výmenu. Štýl Lukáša Kleina je veľmi pôsobivý. Pripomína mi kríženca Miloslava Mečíra a Karola Kučeru, teda Veľkej a Malej mačky, ako zneli ich prezývky.

Hrá priame rýchle údery a po dvorci sa pohybuje nesmierne nenápadne a pritom je všade. Zahrať proti nemu víťazný úder nie je jednoduché.

Navyše je odvážnejší ako dve spomínané slovenské legendy – často a rád ukončuje výmeny na sieti. Toto tvrdenie môžem podporiť aj číslami, ktoré ponúka zápasová štatistika.

Proti Zverevovi mal až 90 zásahov na sieti, z toho v 67-ich prípadoch získal fiftín. To dáva skvelú 74-percentnú úspešnosť. Proti svetovej šestke je to parádne číslo.

Inak, na šieste miesto vo svetovom rebríčku to dotiahol aj Karol Kučera. V noci sedel v lóži Lukáša Kleina ako jeho staronový tréner. Pristalo mu to tam oveľa viac ako v poslaneckej lavici. Komentátor Eurosportu ho identifikoval až tesne pred koncom zápasu.

Ako ďaleko do konca sú štyri fiftíny?

Štvrtý set je nesmierne vyrovnaný. Najprv Klein odvracia dva brejkbaly. A pri podaní Zvereva trpezlivo čaká na šancu. Tá prichádza. Je 4:4 a Slovák je loptičku od brejku.

Ak by nasledujúcu loptičku vyhral, išiel by podávať na víťazstvo v zápase. Klein má výmenu skvele rozohratú. Zverev sa bráni, na druhú stranu posiela slabú loptičku, to by mala byť pre Slováka malina.

Lenže loptička z nahratého forhendu putuje za základnú čiaru.

Nepreháňam, ak poviem, že to bol Kleinov malý mečbal, pretože nasledujúcu hru pri vlastnom podaní s prehľadom získava.

Set napokon rozhoduje tajbrejk. V prvom kole proti Kórejčanovi Kwonovi vyhral Klein oba. A dobre začína aj teraz. Vedie 3:1. Je štyri loptičky od postupu do 3. kola. Kto sa však vyzná v tenise, vie, ako absurdne znie tá veta.

Klein veľmi chce. Robí lacné chyby. Niekedy sa zdá, že v náročných pozíciách si počína suverénne, ale zrážajú ho chyby pri nahratých „tutovkách“.

Zverev uplatňuje oveľa väčšie skúsenosti a tajbrejk vyhráva 7:5. Vtedy sa prvýkrát ozve z jeho úst naozaj hlasný hrdelný výkrik. Uvedomuje si, že bol veľmi tesne od vypadnutia.

Ide sa do rozhodujúceho piateho setu. Pre Kleina je to len druhý v kariére. Pre Zvereva jubilejný dvadsiaty.

Slovák začína suverénne, v prvej hre na podaní na ňom nebadať žiadnu frustráciu z premárnených šancí. Vedie 1:0 a hneď v nasledujúcej hre má pri podaní Zvereva brejkbal. Delový servis ju okamžite zmaže.

A potom príde v hre Kleina vôbec prvý moment, ktorý by sa dal označiť ako kríza. Čistou hrou stráca podanie a Zverev brejk potvrdzuje a vedie 3:1.

Introvert burcuje štadión

Umývam si zuby, tuším, že čoskoro sa dostanem do postele. Tesnú piatu hru piateho setu získava Klein. A potom to príde. V slovenskom tenistovi, ktorý dovtedy maximálne zaťal päsť, vybuchne erupcia emócií. Prehne sa v drieku dozadu, rozpaží ruky a z celého hrdla si zakričí a gestami burcuje nadšené publikum.

Neverím vlastným očiam. Absolútny introvert Lukáš Klein sa premenil na excentrického Nicka Kyrgiosa. Fanúšikovia s radosťou prijímajú jeho výzvu a prikláňajú sa na jeho stranu.

Klein vyrovnáva na 3:3 a neustále burcuje divákov. Tichý chalan, ktorého jeho priateľka Anna Karolína Schmiedlová priviedla k fotografovaniu na analóg a bavia ho čierno-biele fotky, ešte nikdy neprejavil toľko emócií.

Opäť začínam veriť, že sa to mohlo podariť.

Obaja hráči si suverénne držia podanie. A preto o víťazovi rozhodne opäť až tajbrejk. Lenže v piatom sete sa nehrá do sedem, ale do desať. Za stavu 6:6 stráca Klein bod pri vlastnom podaní, no vzápätí si berie od Zvereva.

Je 7:8 a podáva Slovák. Rozohrá neuveriteľnú výmenu, neuveriteľne pohyblivý a rýchly Zverev behá zo strany na stranu. Klein posiela nábehový forhend, z ktorého zahrá Nemec obranný bekhendový oblúčik padajúci tesne za sieť. Tam už číha slovenský tenista, ale robí neuveriteľnú chybu a volej posiela do siete.

Zverev má dva mečbaly a hneď ten prvý premieňa vďaka ďalšej chybe z rakety Kleina.

Umelecký dojem patrí Kleinovi

Je koniec. Po štyroch hodinách a 37 minútach. Diváci aplaudujú a až do bratislavského Starého mesta do bytovky na piate poschodie počuť, ako padol Zverevovi zo srdca obrovský kameň.

V pozápasovom rozhovore priamo na dvorci sympaticky vychváli svojho súpera. Klein mu dal zabrať minimálne tak, ako súd, ktorý ho čaká v máji za fyzické napadnutie priateľky. Aj tam bude potrebovať kvalitnú obranu. A trest môže byť horší, ako prehratý zápas.

Bilancia získaných fiftínov bola 189:189. Na umelecký dojem vyhral Klein. No vyhráva ten, kto získa poslednú loptičku. Tentoraz ním bol Zverev. Nabudúce môže byť všetko inak.

Teším sa, že v slovenskom tenise je opäť niekto, kvôli komu sa oplatí v noci nespať.