Taký talent sa rodí raz za sto rokov, opísali Petráša

BRATISLAVA. S horúčkou utiekol z nemo­c­nice, pražskej Dukle dal tri góly a vrátil sa do postele akoby nič. Ladislav Petráš vyparatil stovky podobných kúskov, i preto ho fanúšikovia milovali.

„Taký talent sa rodí raz za sto rokov,“ opísal Petráša majster Európy z roku 1976 Ladislav Jurkemik.

Šoumen, zabávač, umelec, driblér. Aj to vystihuje Petráša. Jeden z najlepších futbalistov v slovenských dejinách dnes oslavuje sedemdesiat.

„Počul som, že štýl jeho hry bol neopakovateľný a nenapodobiteľný,“ vravel o Petrášovi Juraj Kucka, slovenský reprezentant v službách milánskeho AC.

„Futbal bol pre mňa vždy hrou. Stále som sa snažil vymýšľať niečo nové, hlavne kvôli divákom. Nemám rád opatrnosť, keď sa nič neriskuje. Vtedy sa táto krásna hra stáva stereotypnou,“ vravel šesdesiatsedemročný Petráš.

Prežehnal sa

Práve on je jediným slovenským futbalistom, ktorý dal gól na svetovom šampionáte proti Brazílii. Bol to 3. júna 1970 na štadióne Jalisco v Guadalajare. Tím vedený Pelém turnaj nakoniec vyhral a je považovaný za najlepší v dejinách futbalu.

Petráša preslávil nielen gól, ale aj jeho oslava, ktorú obklopujú mýty.

Rozbehol sa k ľavej postrannej čiare, pri nej si kľakol, prežehnal sa a zotrval, akoby v modlitbe, až do momentu, kým ho nepribehol objať Jozef Adamec, spoluhráč z útoku.

„Bolo to spontánne. Niekto vyskakuje, niekto robí saltá, niekto kotrmelce.“

Dnes to robia futbalisti bežne, no Petráš bol prvý futbalistom, čo také niečo spravil – a to si dovolil za čias komunizmu. To isté zopakoval Petráš aj v zápase proti Rumunsku. A potom ho vo finále napodobnil legendárny Brazílčan Jairzihho.

„Keby som chcel byť múdry, tak si to dám patentovať. A mohol som zarobiť viac ako na futbale,“ dodal s úsmevom Petráš. Svetový šampionát 1970 Československu síce nevyšiel, ale Petráša preslávil - dal oba góly tímu.

Pri Aztéckom štadióne v México City mu postavili sochu – rovnakú poctu dostali iba najlepší hráči tímu. V Guadalajare pomenovali po Petrášovi ulicu. „A z Brazílie mi prišiel list, kde mi oznamovali, že jeden tatko po mne pomenoval syna, ktorý sa mu vtedy práve narodil. Takže niekde tam ďaleko celé roky pobieha nejaký Petráš,“ smeje sa .

Pôsobil ležérne

Tradovalo sa o ňom, že je lajdák, ktorému sa nechce tvrdo trénovať a nedodržiava životosprávu.

„Laco nabehal v zápase dva kilometre, z toho jeden cestou na ihrisko a späť do šatne. Keď však zapol, beda súperovi,“ opísal Petráša už zosnulý legendárny tréner Michal Vičan.

Petráš sa na prvý pohľad na ihrisku flákal. Nejavil záujem o hru, prechádzal sa, občas zavtipkoval smerom k divákom.

„Uznávam, behal som menej ako ostatní a možno aj menej bojoval. Šetril som sa na rozhodujúce okamihy zápasu – tam som zapol naplno. Ak by som sa zmenil, nedosiahol by som vo futbale nič,“ dodal Petráš.