TOKIO. Na olympijských hrách v Tokiu sa bude súťažiť na novovybudovaných, dočasných i historických športoviskách ešte z OH 1964.
V japonskej metropole sú rozdelené na zónu tzv. dedičstva a zónu tokijského zálivu, ale podujatie zavíta aj do ďalších miest Čiba, Saitama, Fudžisawa, Izu, Ojama, Fukušima, Jokohama, Rifu či Kašima.
Až do Sappora na severnom ostrove Hokkaido organizátori presunuli chodecké preteky a maratón pre obavy z horúčav.
Vyše 40 športovísk však zostane bez fanúšikov, keďže pre pandémiu koronavírusu a núdzový stav tribúny nezaplnia zahraniční ani domáci diváci.
Japonsko je hrdé predovšetkým na nový Olympijský štadión v hodnote 1,4 miliardy amerických dolárov, ktorý vyrástol na mieste hlavného stánku predchádzajúcich OH v Tokiu.
Na jeho stavbu použili takmer 2000 metrov kubických najmä cédrového dreva zo všetkých 47 prefektúr.
Tým sa eliminovala potreba importu, ktorý by zvýšil záťaž na životné prostredie.
Na otváracom ceremoniáli 23. júla zapália oheň pomocou vodíka, čím sa zase ušetria emisie.
Obrovské solárne panely na streche štadióna vyrobia elektrickú energiu a zo strechy a chodníkov sa bude zbierať dažďová voda na zavlažovanie trávnika pre atletické zápolenia a futbalové stretnutia.
Stavba pre 68.000 divákov vďaka tomu vojde do olympijskej histórie ako jedna z "najzelenších".
Autorom je japonský architekt Kengo Kuma, známy svojou obľubou prírodných materiálov.
"Olympijské hry sa zakaždým stávajú symbolom svojej éry. Chceli sme vytvoriť niečo, čo zachytí súčasné názory ľudí na životné prostredie a planétu Zem," povedal Kuma pre portál guardian.co.uk.
