Na olympijských hrách 2020 v Tokiu dosiahla strelecký Everest. Utvorila absolútny svetový rekord v kvalifikácii trapu a po dvoch striebrach získala zlato. Teraz má vo vrecku ďalšiu olympijskú miestenku a môže sa pokojne pripravovať na OH 2024 v Paríži. Hosťom podcastu Vykroč bola ZUZANA REHÁK ŠTEFEČEKOVÁ.

Dokazujete nám, že prostredníctvom zbraní sa dá napísať aj krásny športový príbeh. Športová streľba však u nás nepatrí medzi sledované športy, zaslúži si väčšiu pozornosť?

Už niekoľko rokov robím všetko pre to, aby sa dostávala viac do povedomia verejnosti. Postupnými krokmi sa k tomu aj dostávame. Dvadsať rokov dozadu o tomto športe nikto nič nevedel, dnes ľudia už vedia, kto je Zuzana Rehák Štefečeková, vedia, že sa venujem brokovej streľbe.

Trap alebo streľba na tzv. asfaltového holuba je veľmi stará olympijská disciplína. A aj celkom akčná, strieľa sa vo vonkajšom prostredí na pohyblivý terč, ktorý sa po zásahu rozpadne. V čom spočíva jej krása pre vás a v čom pre fanúšika?

Ľudia mi hovoria, že človek je po behu nabitý endorfínmi. Mňa zasiahne vlna endorfínov s každým trafeným terčom. A v prípade semifinále alebo finále aj dvojnásobne.

Diváci sú u nás zvyčajne iba na finále, ak vôbec nejakí sú. Finálové terče sú navyše podlepené prachom, takže terč sa po zásahu nielen rozpadne, ale ešte aj farebne zapráši. Je to dobre viditeľné a pozorovatelia nemusia zložito skúmať, či strelec terč trafil alebo nie.

Ľudia, ktorí streľbu majú možnosť zažiť ako diváci, sú často prekvapení, aký je to napínavý šport, a vždy sa radi vrátia. Pravda, celkovo na nás chodí málo divákov, najviac ich je raz za štyri roky na olympijských hrách.

Športová streľba nie je vhodnou aktivitou pre malé deti, venovať sa jej dá približne od dvanástich-trinástich rokov. Pre niekoho, kto sa v ranom veku neuplatní v inom športe, to však môže byť výhoda.

Máme na Slovensku dostatočnú mládežnícku základňu? Je to pre mladého adepta finančne dostupné odvetvie?

Náš šport je na 95 percent dedičný. Ja som bola prvýkrát na strelnici s otcom, keď som mala dva mesiace. Bol hobby športovec, chodieval po víkendoch na strelnicu a my s ním. Taktiež moje deti odmalička trávia čas na strelnici a je veľká pravdepodobnosť, že tento šport aspoň vyskúšajú.

Málo detí príde s tým, že videli streľbu niekde na youtube a chcú si ju vyskúšať. Poznám jedného, a aj ten už skončil. Zvyčajne je to však o tom, že strieľal otec, strýko, krstný, alebo je niekto poľovník, chodil na strelnicu na kontrolné streľby a zobral vnuka, aby si to tiež vyskúšal.

Nefunguje to tak, že niekto sadne na bicykel a príde na strelnicu s tým, že si chce vyskúšať trap.

Pokiaľ ide o financie, je to veľmi náročný šport. Na začiatku rodičia platia všetko – zbraň, strelivo aj terče. Za prvé dva roky sa náklady vyrovnajú solídnemu jazdenému autu. Jeden tréning stojí 50-70 eur, k tomu doprava a, samozrejme, zbraň.

Deti majú dvakrát-trikrát týždenne tréningy a cez víkend preteky, čo sú ďalšie peniaze. Hoci sú od začiatku členmi klubu, nárok na príspevok majú až po nejakých výsledkoch, dovtedy to všetko ťahajú rodičia.

Vaša zbraň váži približne 4 kilogramy, strelec preto potrebuje silu, stabilitu a dobrú koordináciu ruky s okom. V čom ešte je športová streľba náročná?

Najdôležitejšie v našom športe je dosiahnuť súlad trojice oko – muška – puška, inými slovami reakčný čas. Dá sa to však natrénovať. V prvom rade musím terč vidieť, inak naň neviem správne zareagovať. Nie sú potrebné nejaké špeciálne fyzické predispozície.

Máme strelkyne, ktoré vážia 52 kíl aj s puškou, ale aj 92-kilogramové baby. A oba typy môžu byť majsterky sveta. Fyzické predpoklady na strelnici absolútne nič neznamenajú.

Ako sa prejavuje talent v streleckom športe? Ide o to spomenuté oko – muška – puška alebo o niečo iné?

Talent spočíva v rýchlosti reakcie a tiež v tom, že sa dokážem skoncentrovať. V mojom prípade však zohralo rolu už len to, že mi otec ponúkol tento šport. Dostala som možnosť si ho vyskúšať a navyše ma obklopovali správni ľudia. Či už rodina, sponzori alebo skvelý tréner Branislav Slamka.

Spolupracovala som s ním 26 rokov a vydržal so mnou všetky moje vývojové etapy od puberty cez psa až po deti. Všetko toto je môj talent. A ešte možno to, že dokážem najlepšie výkony podať na pretekoch. Nie som tréningový, ale súťažný typ.

Narodili ste sa a vyrastali v Nitre. Ako si spomínate na detstvo? Viedlo vás najbližšie okolie k aktívnemu pohybu?

Áno, pohyb a šport patrili do môjho života. Na začiatku to bol tenis, ktorý som hrávala tri-štyri roky. Potom som si vymyslela volejbal, ale zistila som, že v kolektívnych športoch mi najlepšie ide