KRAKOV. „Európske hry? Jasné, viem o čom je reč,“ usmial sa taxikár, ktorý ma viezol z hlavného tlačového centra k hale Cracovia.

Zaskočilo ma to, lebo prvé dni Európskych hier vôbec nevzbudili dojem, že by mesto touto multišportovou udalosťou žilo.

Na olympiádach človeka víta už pri prvom vstupe do dejiska hier (na letisku, na stanici alebo na diaľničnom výjazde) množstvo billboardov, plagátov, vlajočiek, aby nikomu neuniklo, že mesto, kde sa práve nachádza, hostí niečo veľké.

Ale aj pri konaní štandardných európskych šampionátov v akomkoľvek športe sú v meste viditeľné znaky toho daného podujatia.

V Krakove však už vo veľkom bežali Európske hry, ale ľudia v ňom mohli fungovať bez toho, aby si to vôbec všimli.

Utajené podujatie

„Škoda, že som o týchto hrách nevedela vopred, prišla by som do Krakova,“ napísala mi kamarátka z Poľska, ktorá už žije v Nemecku. „Ani som netušila, že existujú nejaké Európske hry,“ priznala ďalšia, ktorá pochádza z regiónu Malopoľsko, no pracuje vo Varšave. Pritom obe sú fanatičky do športu.

Rýchlo vysvitlo, že aj taxikár vie o existencii Európskych hier len z praktických dôvodov. „Študujem na univerzite a v priestoroch našej školy sú športovci. Preto nám aj jednu skúšku preložili a budeme ju mať na inej škole,“ vysvetľoval.

Napriek zdanlivému nezáujmu však boli tribúny pri hale Cracovia, kde bolo postavené vonkajšie ihrisko na basketbal 3x3, aj po prietrži mračien plné.

Krakov je mesto s osemstotisíc obyvateľmi a medzi nimi sa zjavne našlo pár tisíc, ktorí o hrách nielenže vedeli, ale chceli ich vidieť na vlastné oči.

Medzi jednotlivými športmi však bol značný rozdiel. Basketbal 3x3 či divácky atraktívny teqball – aj vzhľadom na dobré účinkovanie domácich, či v prípade teqballu aj na strategické umiestnenie dvorcov na hlavnom námestí – lákal veľa ľudí.

Na iných športoviskách, napríklad v Hutnik Aréne, kde sa konal stolný tenis, alebo v Tauron Aréne, ktorá sa stala domovom šermiarov, sa zdalo, že na tribúnach sú len iní športovci.

Lístky na jednotlivé súťaže stáli od 20 do 60 poľských zlotých, teda približne od 5 do 15 eur, ale čo s relatívne lacnými lístkami, ak ľudia vôbec nevedia o podujatí?

Zorganizovať „utajené podujatie“ bol však možno tak trochu zámer. Krakov v roku 2013 deklaroval záujem o usporiadanie zimných olympijských hier 2022, no keďže väčšina populácie krajiny i samotného mesta bola proti tomuto nápadu, napokon kandidatúru stiahol.

Európske hry ukázali, že multišportové podujatie sa dá zorganizovať aj bez vynaloženia obrovského množstva peňazí a bez zásadného vplyvu na bežný život v meste.

Avšak ani Európske hry sa nevyhli demonštráciám: pri teqballových ihriskách v centre prebiehala tichá demonštrácia s veľkými odstrašujúcimi fotkami proti interupciám a pri príchode do areálu vodnoslalomárskeho kanála Kolna stáli demonštranti s transparentami: „Nechceme Európske hry, chceme chodník!“

Presscentrum pod sosňami

Európske hry v niektorých aspektoch pripomínajú olympiádu, no v iných by ani nemohli byť rozdielnejšie.

A nejde iba o to, že olympiáda je najväčšia športová (a možno nielen športová) udalosť na svete, kým reputácia Európskych hier je diskutabilná aj v rámci športového hnutia.

Na olympiáde sú prísne pravidlá a normy na všetko, čo sa týka podmienok pre športovcov, novinárov či divákov.

Na Európskych hrách v Krakove boli športovci ubytovaní na internátoch, spali v poschodových posteliach, ktoré boli pre niektorých z nich prikrátke a o klimatizácii mohli iba snívať. Ak teda zaspali, lebo v niektoré noci bolo na izbe 26 stupňov.