Slovenský šport si dnes môže zatlieskať, zajtra nebude mať komu (komentár)

Miloslav Šebela. (Autor: SME)

Miloslav Šebela|9. aug 2021 o 11:44

Ak sa nič nezmení, v Paríži bude olympijská medaila vzácnosť.

Slovenský šport si po olympiáde v Tokiu môže zatlieskať. Výsledok z pandemických hier je viac ako solídny.

Veď menšia výprava sa počtom medailí vyrovnala predchádzajúcim hrám v Riu de Janeiro. Čo je solídny základ.

Navyše treba vziať do úvahy, že MOV z programu hier škrtol tromfovú slovenskú disciplínu - súťaž deblkanoistov na divokej vode. Od Sydney to bola medailová istota. V Riu sa šla naposledy.

O to viac je tokijský výsledok cennejší.

Osobnosti starnú

Druhá strana mince je, že čerpáme stále z tých istých osobností, z tých istých disciplín. Úspešní športovci starnú. Ich športová životnosť sa blíži ku koncu.

Súvisiaci článok

Koniec kariéry? Cítim sa perfektne, teraz by to bol hriech, vraví stálica štvorkajaka

Víťazka v trape Zuzana Rehák Štefečeková má 37, ďalší strelec v disciplíne trap Erik Varga 45, kajakár Erik Vlček 39, kanoista Matej Beňuš 33, chodec Matej Tóth 38 a v Tokiu svoju kariéru rovno zavŕšil.

Mladých tvárí, ktoré by ich nahradili nie je veľa. Podľa štatistiky Slovenského olympijského a športového výboru skončila polovica slovenskej výpravy v prvej polovici výsledkovej listiny. Medzi nimi je 12 športovcov od 20 do 24 rokov. To vyznieva pozitívne a celkom povzbudivo.

Z nich sa najlepšie ukázali bronzoví mladíci v K4 - Samuel Baláž, Adam Botek, vodné slalomárky Eliška Mintálová, Monika Škáchová, strelec Patrik Jány a prekážkarka Emma Zapletalová. Mimo štatistiky sú ešte dvaja medailisti z Tokia – 25-ročný Denis Myšák (K4) a rovnako starý Jakub Grigar (vodný slalom K1).

Tu sa výpočet slovenských nádejí končí. Toto sú medailové nádeje na ďalšie roky, možno aj na hry v Paríži 2024.

Sympatické výkony podali aj ďalší, no bolo by skôr veľkým prekvapením, ak by napríklad v Paríži bojoval o medaily niekto nový.

Presadiť sa v elitnom športe bude pre Slovákov stále náročnejšie a nových tvári, ktoré by prevzali štafetu po zaslúžilých šampiónoch, je minimum.

Medaila bude vzácnosť

Generačná obmena je problémom takmer všetkých športov u nás. Výnimku zatiaľ tvorí hádam len kanoistika, kde vo vodnom slalome aj v rýchlostnej kanoistike stále prichádzajú noví nástupcovia.

No aj tu je vidno veľký rozdiel v tom, ako razantne sa za posledné roky menila posádka štvorkajaka a nakoniec sa do nej dostali traja kanoisti do 25 rokov. K4 teda má perspektívu do ďalších rokov. Erik Vlček by mohol s pokojným svedomím a štyrmi olympijskými medailami skončiť kariéru. Štvorkajak má zaňho kto potiahnuť.

Naopak, v olympijskej kvalifikácii v singlkanoe na divokej vode bojovali o miestenku traja veteráni - Michal Martikán (42), Alexander Slafkovský (38) a Matej Beňuš (33).

Ďalšie hry sú o tri roky. Boj o miestenky sa teda začne skôr. V niektorých športoch už o rok. A za rok či za dva úplne nového medailistu na Slovensku nevychováme.

Môžeme rátať len s takými, ktorí už dnes ukazujú potenciál. Lenže takých je poskromne. Nik ich nevytiahne z klobúka. Ak neboli v Tokiu, tak by mali byť už dnes vo svojej vekovej kategórii silní. A tých vieme zrátať na prstoch jednej ruky.

Ak sa nič nezmení, tak už v Paríži bude olympijská medaila pre Slovensko vzácnosť.