Má bronz z MS, bola na olympiáde, no na lyže sa už nevráti

Opäť sa objavila na pretekoch Svetového pohára. Ale v úplne inej pozícii než kedysi. Už nebojovala o body. Obliekla si krásny liptovský kroj, vzala do rúk vlajku a bola súčasťou ceremoniálov po pretekoch v Jasnej.

Má bronz z majstrovstiev sveta, štartovala na olympiáde, viac už však súťažiť zrejme nikdy nebude, hoci má len tridsať rokov. Stala sa totiž mamou. A má sa dobre. „Či to znamená koniec? Asi áno. Asi sa nechcem vrátiť,“ hovorí akrobatická lyžiarka ZUZANA STROMKOVÁ.

V Jasnej ste zblízka sledovali skvelé výsledky Petry Vlhovej aj Martiny Dubovskej. Obe sú rovnako ako vy z Liptovského Mikuláša. Ako sa vám pozdávali ich výkony?

Baby jazdili krásne. Som rada, že Peťa sa na Liptove dostala dvakrát tak vysoko, aj Maťa Dubovská zajazdila v slalome veľmi dobre, zatiaľ je to jej životný úspech (skončila ôsma – pozn. red.).

Ako dobre sa s nimi poznáte?

Peťa je o niečo mladšia ako ja. Poznáme sa a vždy, keď sa stretneme, rady sa porozprávame. Hoci že by sme sa vyslovene kontaktovali s tým, že zájdeme niekam na kávu, to nie.

S Maťou Dubovskou sa kamarátime viac. Minulé leto sa aj s priateľom ubytovali v Chorvátsku neďaleko nás, takže sme prežili vlastne spoločnú dovolenku. Až na mieste sme zistili, že sme pri sebe. Bolo to príjemné.

Dubovská prežila pred pár dňami tragickú udalosť v rodine. Boli ste s ňou v kontakte?

Stretli sme sa v Jasnej týždeň pred pretekmi. To, čo sa stalo Matinej mame, je veľmi, veľmi smutné. Maťa teraz prežíva veľmi ťažké chvíle. Mama ju vždy podporovala, chcela aby lyžovala.

Maťa vravela, že na to nechce zanevrieť a týmto si trošku zamestnáva hlavu. Veľmi sa teším, že jej to takto dopadlo, aj napriek tomu, že jej mamina nemohla fandiť odtiaľto.

Ako prišlo k tomu, že ste sa stali súčasťou ceremoniálov po pretekoch v Jasnej?

Najskôr som mala byť iba pozvaná do štúdia v Jasnej. Niekto im však vypadol a zrazu ma oslovili, že by potrebovali vlajkonosičku. Povedala som, že veľmi rada.

Vonku bolo dosť chladno. Nebolo vám v kroji zima?

Mala som pod ním troje termogate, legíny aj skialpovú sukňu, takže som to ešte trošku navrstvila (smeje sa). V sobotu som mala na sebe kroj z Tepličky, v nedeľu z Liptovských Sliačov, z obce, ktorá má veľkú históriu, krásnu prírodu a minerálne pramene.

Takýto liptovský kroj som na sebe mala prvýkrát. Má okolo 60 rokov a obliekala som sa doňho asi hodinu. Neviem, či by som chcela zmeniť šatník, ale cítila som sa v ňom príjemne.

Vy ste lyžiarsku kariéru prerušili pre materské povinnosti. Ako sa vám darí a ako to vyzerá s vaším návratom k súťažnému lyžovaniu?

Mám sa veľmi dobre, malý je zlatý, má rok a päť mesiacov a hrozne rýchlo sa všetko učí. Prednedávnom začal chodiť, takže už spolu môžeme robiť aj úplne iné aktivity.

Odkedy začal sedieť, kúpila som taký batoh, v ktorom ho nosím do hôr na túry, minulý týždeň som ho vytiahla aj na skialpy. Užívam si materskú, je to veľmi príjemné

Vyhli ste sa odpovedi na otázku týkajúcu sa návratu k lyžovaniu.

Zatiaľ návrat neplánujem. Neviem si predstaviť, že by som malého nechala doma a musela by som cestovať po celom svete, ako to bolo, kým som neotehotnela. Tento šport je špecifický, treba za ním cestovať do zahraničia.

Snowparky, ktoré máme na Slovensku, nestačia na to, aby sa tu dalo natrénovať na svetovú úroveň. Neviem si predstaviť, že by som trávila skoro celý rok mimo domu.

Takže vlastne práve oznamujete, že k lyžovaniu sa už nevrátite? Znamená to koniec kariéry?

Tak asi áno (smeje sa). Veľa ľudí sa ma na to pýtalo. Neviem to povedať úplne dopredu, ani možno nechcem. Ale asi sa nechcem vrátiť. Freestyle lyžovanie nie je ako vytrvalostný šport. Rýchlo napreduje, a keď človek na nejaký čas zastane, je ťažké sa vrátiť naspäť.

Aj trikovo, keď človek na sezónu vypadne, je to ťažké doháňať. Možno by som si návrat aj vedela predstaviť, ale či by som to dobehla, neviem.

Ste s tým zmierená a vyrovnaná, alebo vás škrie, že už vrcholovo lyžovať nebudete?

Nie, neškrie ma to. Zažila som si krásnu éru s lyžovaním, veľmi rada na to spomínam, do hôr sa vždy rada vrátim. Možno mi trochu chýba to, že by som si raz za čas zalyžovala s kamarátkami, s ktorými som už dlho nebola a stretávala sa s nimi práve na Svetových pohároch. Ale po dieťati som túžila. Mám, čo som chcela.

Ani preteky v Jasnej s vami nepohli? Nepocítili ste túžbu opäť si zasúťažiť?

Nie. Vždy som bola taká, že som nelyžovala pre víťazstvo. Vlastne som vždy lyžovala sama pre seba, aby som si jazdu užila. Samozrejme, bola som rada, keď som dosiahla aj dobrý výsledok, ale asi nikdy som nebola taký športovec, ktorý by išiel iba za tým, že musí vyhrať. Ja som to skôr robila s láskou. A čo k tomu prišlo navyše, to bolo plus.

Čomu sa plánujete venovať namiesto lyžovania?

Teraz som začala maľovať obrazy. Chcela by som aj fotografovať, uberať sa ďalej umeleckým smerom. Uvidíme, čo život prinesie, nechám sa prekvapiť.