Krátko po záverečnom hvizde sa len ťažko hľadali slová. Lukáš Haraslín si držal tvár v dlaniach, bol zronený. Prišiel k nemu Dávid Hancko a snažil sa ho upokojiť.
Slovensko malo zápas vo vlastných rukách, no napokon prišiel krutý pád. V Bratislave prehralo v semifinále baráže s Kosovom 3:4 a sen o majstrovstvách sveta sa rozplynul.
Pre generáciu hráčov ako Ondrej Duda, Stanislav Lobotka či Milan Škriniar to možno bola posledná šanca dostať sa na svetový šampionát. Aj preto bol smútok o to väčší.
„Sme smutní a sklamaní. Vedeli sme, o čo hráme, začali sme výborne,“ hodnotil Haraslín.
Zdalo sa, že bude hrdinom večera. Prihral na prvý gól Martina Valjenta a druhý pridal sám z priameho kopu. Bol neustále nebezpečný.
„Totálne sme zlyhali a nezvládli druhý polčas,“ priznal otvorene.
Slováci viedli 1:0 a po polčase 2:1. V druhom dejstve však prišiel nepríjemný zvrat.
Čo sa stalo po prestávke?
„Bol to zápas dvoch rozdielnych polčasov a bohužiaľ, ak chcete postupovať na svetové či európske šampionáty, musíte zvládať aj takéto zápasy,“ dodal Haraslín.
Slovensko malo miernu prevahu – držanie lopty 57:43, strely 20:9, na bránu 8:5. Napriek tomu prehralo.
„Prebúdza sa vo mne také zlo, pretože viem, že sme ten zápas mohli zvládnuť lepšie. Som z toho smutný,“ pokračoval krídelník pražskej Sparty.
„Treba povedať aj to, že sme nehrali so slabým súperom. Mali svoju kvalitu.“
Tréner Francesco Calzona hovoril pred zápasom o životnom dueli, no jeho tím ho nezvládol.
Defenzíva, ktorá sa rozsypala
Už v šiestej minúte skóroval Martin Valjent, ktorý odohral reprezentačný zápas po takmer štyroch rokoch. Nastúpil netradične na pravom kraji obrany, no nesklamal a patril k lepším hráčom zadných radov.
Napriek tomu obrana ako celok nefungovala. Tím inkasoval doma štyri góly pod vedením Calzonu vôbec prvýkrát.
Naposledy dostali Slováci štyri góly ešte v septembri 2019, keď v Trnave prehrali s Chorvátskom 0:4.
V posledných dvoch zápasoch inkasovali až desať gólov, čo nesvedčí o dobrej organizácii defenzívy.
Proti Kosovu chýbal zranený kapitán Milan Škriniar. Na jeseň však nechýbal a Slováci prehrali v Nemecku 0:6 – ani vtedy nepôsobili vzadu isto.
Pozičné chyby
Obrana pritom na papieri vyzerala rešpektovane. Na krajoch nastúpili hráči zo španielskej ligy Dávid Hancko a Martin Valjent, v strede Denis Vavro z Bundesligy a Adam Obert z talianskej ligy. Všetci štyria sú stopéri, no spolu nepôsobili kompaktne. Slováci inkasovali po pozičných chybách, keď nechávali voľných hráčov súpera.
„Myslím si, že sme mali viac z hry, viac nebezpečných akcií. Možno sme čakali, že sa to viac otvorí v druhom polčase, keďže sme vyhrávali 2:1, ale bohužiaľ nás pribrzdil gól na 2:2,“ vysvetľoval Haraslín.
„Potom sme urobili veci, ktorým sme sa chceli vyvarovať, a nakoniec sme ten zápas prehrali. Ťažko sa mi hľadajú slová,“ dodal. Podľa metriky Sofascore bol mužom zápasu, dostal najvyššiu známku 8.7.
Štatistiky zápasu Slovensko - Kosovo v baráži o MS vo futbale 2026
„Som smutný z výsledku aj z toho, že sa nám nepodarilo postúpiť. Je to o celom mužstve, nie o jednotlivcoch. Spolu bránime, spolu útočíme, spolu vyhrávame, spolu prehrávame. A veci, na ktoré sme si dávali pozor, sa nám dnes nepodarilo dodržať," povzdychol si Haraslín.
„Počasie, ihrisko či zranenia sú veci, ktoré neovplyvníte, ale ovplyvniť môžete svoj výkon.“
„Bude to bolieť ešte pár dní. Sme všetci smutní, pretože vieme, že mnohí z nás sú starší a takéto príležitosti sa už nemusia zopakovať," priznal Haraslín.
Strelec: Dali sme tri góly, aj tak to nestačilo
Podobne hovoril aj Dávid Strelec, autor tretieho gólu Slovenska v nadstavenom čase.
„Veľká škoda dnes. Teraz nám neostáva nič iné, len sa pozerať dopredu a čo najrýchlejšie dať hlavu hore. Bude to veľmi ťažké a veľmi ma mrzí, že sme sklamali,“ priznal.
„Vyzeralo to veľmi dobre, išli sme do šatne po polčase s dobrým pocitom. Mysleli sme si, že nám to pomôže, ale vybehli sme na ihrisko a ani neviem ako – spravili sme šprint a zrazu bolo 2:2.“
„My sme im dali gól do šatne a oni vyrovnali hneď po prestávke, čo ich nakoplo.“
„Myslím si, že sme boli v zápase lepším tímom. Dostali sme štyri góly, dali sme tri, preto sme prehrali,“ zhodnotil.
Dávid Strelec priznal, že tímu citeľne chýbal kapitán Milan Škriniar, no zároveň odmietol hľadať alibi.
Nečakal sedem gólov
„Samozrejme, chýbal nám kapitán Milan Škriniar, ktorý nemohol hrať, a mali sme aj ďalšie zranenia. Ale na to sa nedá vyhovárať. Oni mali tiež zranených hráčov. Hľadať výhovorky nemá zmysel. Bohužiaľ, nezvládli sme to a veľmi nás to mrzí.“
Podľa neho by nebolo fér ukazovať prstom ani na vonkajšie podmienky. Zdôraznil, že rovnakým okolnostiam čelili oba tímy. „Vyhovárať sa na počasie alebo zranenia by nebolo správne. Sú to objektívne veci, ale platia pre obe mužstvá rovnako.“
Strelec zároveň priznal, že priebeh zápasu ho prekvapil. Nečakal, že duel prinesie až sedem gólov, keďže oba tímy zvyknú inkasovať menej.
„Čo s tým už teraz spravíme? Bežne veľa gólov nedostávame a ani súper ich veľa nedostáva, takže som nečakal, že padne až sedem gólov. Dnes sme však nešťastní my a musíme sa s tým vyrovnať.“
Mrzelo ho, že nedal
Napriek sklamaniu ocenil podporu z tribún. Fanúšikovia podľa neho vytvorili výbornú atmosféru a mužstvo cítilo ich energiu počas celého zápasu. „Atmosféra bola výborná, chceme sa fanúšikom poďakovať. Bolo ich počuť a hnali nás dopredu, o to viac nás mrzí, že sme im nedopriali lepší výsledok.“
Po záverečnom hvizde sa kabína ponorila do ticha, no tréner sa snažil tím povzbudiť a zmierniť sklamanie. „Tréner videl, že sme všetci smutní, snažil sa nás povzbudiť. Určite ho to mrzí rovnako ako nás, možno ešte viac.“
Sám Strelec cítil, že mohol spraviť viac aj individuálne.„Mrzí ma aj to, že som nedal viac gólov. Mal som aj ďalšie šance, ktoré mohli skončiť gólom,“ dodal.
Búrlivé oslavy Kosova
Kosovčania po zápase búrlivo oslavovali. V hľadisku ich hnali tisícky fanúšikov, mnohí boli aj mimo oficiálneho sektora hostí.
Hoci nemali väčšinu, boli fázy, keď prekričali slovenské publikum. Rozťahovali vlajky Kosova aj Albánska s čiernym dvojhlavým orlom na červenom pozadí.
Na druhej strane zostalo ticho, sklonené hlavy a pocit premárnenej šance.
Zápas, ktorý sa mal stať odrazovým mostíkom, sa zmenil na krutú pripomienku, že futbal neodpúšťa. A že niektoré príležitosti sa už nemusia zopakovať.
