Minulá sezóna bola pre 25-ročnú slovenskú lyžiarku PETRU HROMCOVÚ sklamaním. Vystúpenia na univerziáde a na majstrovstvách sveta jej nevyšli podľa predstáv.
Na základe výsledkov vypadla z reprezentačného tímu.
Naviac, ročník musela predčasne ukončiť a podrobiť sa operácii ruky. Rodáčka z Bratislavy mala veľa času na rozmýšľanie o svojej lyžiarskej budúcnosti. Ako sa rozhodla?
Naposledy ste sa predstavili na pretekoch na majstrovstvách sveta vo Francúzsku. Ako vyzeral záver sezóny a prečo ste sa už na zjazdovkách neobjavili?
Po návrate z Francúzska som mala týždeň pauzu. Na šampionáte som ochorela a potrebovala som voľno na vyzdravenie. Chcela som ísť na FIS-ové preteky do Talianska. Presunula som sa do Kronplatzu a hneď v prvý tréningový deň som si pri páde zlomila ruku.
Mala som trieštivú zlomeninu a musela som podstúpiť na operáciu. Týždeň som však čakala, kým mi ruka odpuchne. Bol to zložitejší zákrok, do ruky mi dávali aj titán. Zlomenina sa mi hojila tri až štyri mesiace. Počas tohto obdobia som rehabilitovala a vôbec som sa už nevrátila na lyže.
Aj doktor mi odporúčal, aby som neriskovala, pokiaľ sa mi celá kosť nevráti. Pád alebo náraz by mohol kostičky opäť oddeliť. Sezónu som teda ukončila predčasne.
Aký to bol pád?
Nešťastný. Chytila som špicara. Vyhodilo ma do vzduchu a na ďalšiu bránu som dopadla hlavou dolu. Automaticky som si však stihla dať pred seba ruku a dopadla som na predlaktie. Presne som spadla na kĺb brány, ktorý bol zapichnutý v snehu. Zatlačila som celou váhou na ruku. Tým pádom kosť nevydržala a praskla.
Otriaslo sa mi celé telo a hlava. Stále som však cítila adrenalín z jazdy. Najprv som nič necítila, ale ruka rýchlo napuchla. Upokojovala som sa, že takto môže napuchnúť aj narazená ruka. Po desiatich minútach som si na ranu zatlačila a cítila som, že kosť nie je pod prstami a tlačila som si do zlomeniny.
Vedela som teda, že je to zlomené, ale netušila som, že budem musieť ísť na operáciu. Myslela som si, že sa to zrastie samé. Až röntgen ukázal, na koľko častí sa kosť zlomila.
Rehabilitovali ste teda až do júna. Ako to teraz vyzerá?
V júni som bola na poslednom kontrolnom röntgene. Doktor mi povedal, že sa môžem vrátiť k športu.
Dokázali ste sa vrátiť k športovaniu alebo vás zranenie limitovalo?
Šla som ešte na dovolenku do Indonézie. Chodievam vždy v strede júla, v polovici prípravy. Tentokrát som ju však ani nezačala a prvú časť som vôbec nemala. V Indonézii sa mi začali objavovať problémy spojené s bolesťami hlavy. Doteraz nevieme, čo to bolo.
Mohla som dostať nejakú infekciu. Keď ma doma hospitalizovali, uviedli, že môžem mať aj chronický zápal dutín. Bolesť hlavy mohla byť aj z toho, sedelo by to na to.
Doteraz to riešim a tiahne sa to už dva mesiace. Aj pre to som si dala vybrať zuby – osmičky. Skúšala som, či to nemá nejaký súvis. Nemôžem ani športovať, obmedzuje ma to pri pohybe.
V minulosti som mala nedoliečený otras mozgu. Aj to je jedna z možností bolesti hlavy. Všetko si spájam.
V Indonézii som sa nemohla otestovať, takže neviem, či som tam niečo chytila alebo nie. Na Slovensku sa netestuje na tropické choroby. Myslím, že som mohla chytiť horúčku dengue alebo japonskú encefalitídu.
Horúčku som síce nemala, ale choroby sa u každého prejavujú inak. Môžem si ako samoplatca dorobiť testy na protilátky, aby som vedela, či som to naozaj prekonala. Najbližšie sa však môžem otestovať v Česku.
Rozhodli ste sa teda vynechať celú sezónu. Ako ste sa k tomu postavili?