Deň čo deň si sadajú k televíznym obrazovkám milióny športových fanúšikov, aby si vychutnali zápas svojho obľúbeného tímu, napínavé preteky, súboje štedro platených hviezd, ale aj neznámych amatérov.
Z vrcholového športu sa stal fenomén, súčasť šoubiznisu, v ktorom sa točia obrovské peniaze. Televízne prenosy z výnimočných športových podujatí sa zaradili medzi najsledovanejšie v histórii ľudstva.
Aj živé vysielanie športu malo svojich priekopníkov, bez ktorých by dnes fanúšik nemohol byť v priebehu niekoľkých hodín (obrazom) na pretekoch formuly 1 v Taliansku, na zápase slovenských futbalistov v Luxemburgu, aj na finále tenisového US Open v New Yorku.
A práve týmto pionierom je venovaný prvý diel minisérie Sportnetu s názvom Slávne športové prenosy.
Obraz mal veľkosť poštovej známky
Epsom Derby alebo len jednoducho Derby sú jedny z najslávnejších a najprestížnejších dostihov v Anglicku. Jazdia sa od roku 1780 pri mestečku Surrey na juhovýchode Anglicka. V stredu 3. júna 1931 sa stala dostihová dráha Epsom Downs dejiskom historickej udalosti.
Keď v roku 2002 volili v ankete BBC 100 najväčších Britov, John Logie Baird v nej obsadil 44. miesto. Škótsky inžinier bol jeden z hlavných priekopníkov televíznej technológie a vynálezca prvého televízora.
Od detstva mal rád technické vynálezy a skladal rôzne prístroje. V dvanástich si zostrojil vlastný telefón. V roku 1923 sa presťahoval zo Škótska do Hastingsu na juhu Anglicka.
Založil si tam vlastnú dielňu a skúšal rôzne vynálezy. Susedia ho považovali za čudáka. Zvukové a svetelné efekty sprevádzajúce jeho pokusy v nich vyvolávali obavy, preto sa musel viackrát sťahovať.
Svoje úsilie sústredil na vývoj zariadenia, ktoré by umožňovalo prenos obrazu na diaľku. Pokračoval v ňom aj v Londýne. V roku 1926 verejne prezentoval prvé televízne vysielanie. Čiernobiely obraz mal len tridsať riadkov (dnešné HD vysielanie ich má 1080) a neprenášal zvuk.
V roku 1928 predstavil Baird verejnosti aj prvý mechanický farebný televízor. Vytvorený obraz mal červený odtieň a veľkosť poštovej známky. Pomocou lupy sa zväčšil na dvojnásobok. Za cenu 26 libier si ho mohlo dovoliť len málo ľudí. Napokon sa ich vyrobilo tisíc.
Založil akciovú spoločnosť Baird Television Company, spustil skúšobné vysielanie a po úmornom presviedčaní mu poskytla požadované kapacity a priestor v étery aj BBC.
Na jar roku 1931 Baird experimentoval s prenosom televízneho signálu z ulice pred domom, kde sídlila jeho spoločnosť. Poslúžil mu na to karavan, v ktorom bol nainštalovaný bubnový skener (v modernej terminológii „televízna kamera“).
Veľké štvorcové zrkadlo bolo pripevnené k vnútornej strane výklopných dverí karavanu a používalo sa na presmerovanie požadovaného obrazu smerom ku skeneru jednoduchým pohybom dverí na pántoch.
Ťažký skenovací motor a podvozok s bubnom pracovali na pevnom mieste uprostred interiéru karavanu. Bubon mal priemer približne 60 centimetrov a po obvode mal tridsať zrkadiel.
Pri otáčaní každé zrkadlo odrážalo obraz z dverí cez šošovku a potom na fotoelektrický článok. Vďaka postupnému nakláňaniu zrkadiel bol obraz rozdelený na tridsať pásikov, pričom každý pás vysielal premenlivý prúd, ktorý bol po zosilnení odoslaný do budovy.
Na záberoch, ktoré škótsky vynálezca prezentoval zástupcom tlače, bolo na malej obrazovke televízora vidno okoloidúcich na ulici, aj policajta, ktorý sa prišiel pozrieť, čo sa deje.
Baird si uvedomil, že myšlienka vysielať prenos z terénu už nie je z kategórie sci-fi. Už v časoch svojich prvých experimentov v Hastingse predpovedal, že raz bude vysielať z Derby. Bol to jeho sen.
Sotva ste vedeli, že je to kôň
Novinár a spisovateľ Sydney Moseley, ktorý bol v tom čase Bairdov obchodný manažér, neskôr napísal: „Tlač venovala tomuto chváleniu značnú pozornosť a to na Bairdovu hlavu sa zniesla lavína skeptických a občas aj krutých komentárov. Vždy bol citlivý na takéto posmešky a oprávnene sa na ne hneval. Zriedkakedy si však verejne olizoval rany a nikdy, čo je dôležitejšie, nestratil vieru v seba a svoj vynález.“
Baird sa 6. mája 1931 vybral na dostihovú dráhu Epsom Downs, aby s organizátormi dohodol umiestnenie karavanu (čo bol predchodca dnešného prenosového vozu) pri cieľovom stĺpiku dostihov.
O niekoľko dní požiadal BBC o poskytnutie vysielačov na deň Derby. Vyhoveli mu, pod podmienkou, že hlasový komentár spoločnosti Baird, ktorý mal zabezpečiť Moseley, pôjde na samostatnej telefónnej linke a nebude rušiť komentár BBC v rádiu.
Karavan odviezli do Epsomu a deň pred štartom hlavných dostihov otestovali. Obrysy boli rozmazané, ale priekopníci verili, že o 24 hodín neskôr dosiahnu lepšie výsledky.
V stredu 3. júna bolo pekné slnečné počasie. John Logie Baird skontroloval karavan umiestnený pri cieľovom stĺpiku a odcestoval spať do Londýna do sídla svojej spoločnosti v Long Acre, kde už čakali novinári, ktorí sa chystali sledovať preteky na komerčných televízoroch.
V cieľovej rovinke vyrástla provizórna tribúnka z lešenia, z ktorej mal Sydney Moseley komentovať priebeh dostihov. Na historické udalosti neskôr spomínal Tony Bridgewater, jeden z inžinierov Bairdovho tímu.
"Pred pretekmi bolo na obrazovke vidieť, ako sa kone motajú po okolí. Keď sa zastavili, sotva ste vedeli, že je to kôň, ale akonáhle sa znovu pohli, obraz ožil. Keď sa začali preteky, všetko, čo sme mohli urobiť, bolo pustiť zvukový komentár a čakať na cieľ. V cieľovej rovinke ste videli mihotať sa postavy, ale nebyť komentára, netušili by ste, ktoré kone to sú."
Najúžasnejšia televízna udalosť
Ohlasy tlače boli rôzne - od tých, ktoré kritizovali kvalitu prenosu až po tie, ktoré tlieskali skutočnosti, že sa vôbec niečo podarilo.
"Obraz, ktorý sa divákom naskytol, bol síce malý a trochu mihotavý a obrysy občas rozmazané, ale samotná trať s davmi ľuďmi a stanmi bola ľahko identifikovateľná a skupina koní rútiaca sa do do cieľa vyvolala v laboratóriách v Long Acre pocit vzrušenia zo skutočnej udalosti, hoci kone nebolo možné identifikovať," napísali noviny Falkirk Herald.
Podľa odhadov si mohlo prvý športový prenos v dejinách pozrieť okolo päťtisíc ľudí. Od divákov z rôznych častí krajiny dostal John Baird po dostihoch niekoľko telegramov.
Pán Lamb z Worthingu, asi sedemdesiat míľ od Londýna, hlásil: "Najprv sme sledovali tlačiaci sa dav oproti veľkej tribúne a občas aj policajta, ktorý bránil ľuďom vyliezť na lešenie. Potom prišiel sprievod a uvedomili sme si, aký zázrak je sledovať, ako okolo pomaly prechádza každý kôň a džokej.
Potom prišla najvzrušujúcejšia časť. S napätými sme počúvali komentár, keď sa kone blížili do cieľa, všetci sme sa zhromaždili okolo televízora.
V tej chvíli prebehol Cameronian, tesne nasledovaný Orpenom a Sandwichom. Zo všetkých nedávnych televíznych udalostí bol tento prenos z Derby najúžasnejší."
Baird verejne vyhlásil, že je s prenosom spokojný. O rok ho zopakoval a pridal novinku. Finiš dostihov premietal na plátne v kine Metropole v londýnskej Victorii. V hľadisku bolo asi dvetisíc ľudí, ktorí po skončení dostihov nadšene tlieskali.
Hráči vyzerali ako muchy
Päť rokov po premiérovom prenose z Derby sa prvý raz naživo vysielali v televízii súťaže olympijských hier. Hry v Berlíne 1936 využili na svoju propagandu nemeckí nacisti.
V marci 1935 spustili v krajine ovládanej Adolfom Hitlerom prvé verejné televízne vysielanie, ale v čase olympiády ešte televízia nemala ani zďaleka taký dosah ako napríklad rozhlas alebo film.
Dianie na Olympijskom štadióne zaznamenávali tri kamery a diváci ho mohli sledovať v Berlíne, Postupime a Lipsku v 25 takzvaných televíznych salónoch.
Počas hier sa vysielanie televízie predĺžilo na osem hodín denne a priame prenosy si pozrelo okolo 160-tisíc ľudí. O dvanásť rokov neskôr sa počet televíznych divákov počas prvej povojnovej olympiády v Londýne 1948 zvýšil na pol milióna.
V Spojených štátoch amerických nastal veľký rozmach vo vysielaní športových prenosov po druhej svetovej vojne, keď hlavné televízne stanice ako NBC, CBS a ABC začali vysielať viac čoraz športových podujatí.
Prvenstvo drží priamy prenos z univerzitného bejzbalového zápasu, v ktorom 17. mája 1939 zdolali Princeton Tigers Columbiu Lions 2:1. Duel snímala jediná kamera na vyvýšenom drevenom pódiu a televízia NBC ho vysielala na experimentálnej stanici W2XBS.
V krajine s približne 139 miliónmi obyvateľov malo v roku 1939 televízory len štyristo domácností. A primitívna technológia v tom čase ešte nebola spoľahlivá.
Obraz sa občas stratil a znovu objavil, hráči na ihrisku vyzerali ako malé bodky podobné muchám a loptičku bolo sotva vidieť. Táto skúška vyšla televíziu na 3000 dolárov (v prepočte necelých 60-tisíc na dnešné peniaze).
V NBC vyhodnotili experiment ako úspešný a už o tri mesiace vysielali naživo prvý zápas z bejzbalovej MLB.
Televízne vysielanie malo v tom čase v USA ešte malý vplyv, no predznamenalo to, čo malo prísť a ako výrazne to zmení životy Američanov. Málokto o tom však vedel, pretože len málokto ho videl.
Prenos z hokeja spôsobil revolúciu
Televízni diváci v bývalom Československu si museli na prvý živý prenos počkať do roku 1955, keď zo závodu Tesla vyšiel prvý prenosový voz, vlastne autobus Škoda 706.
"Bol vybavený troma kamerovými reťazcami, jednoduchou strihovou sústavou a jednoduchým zvukovým pultom," spomínal v dokumente Českej televízie komentátor Robert Záruba.
Premiéru obstaral hokejový zápas Praha - Leksand, ktorý sa hral na štadióne na pražskej Štvanici 11. februára 1955. Keďže dovtedy neexistovala pozícia televízneho komentátora, voľba padla na dvojicu rozhlasových reportérov - Vít Holubec a Josef Valchář.
"Všetci sme šli po prvý raz a na ostro do boja. Keďže sme boli rozhlasoví reportéri, vybrali sme sa predtým na skúšku na jeden zápas s nahrávacím zariadením, komentovali sme ho a potom sme to pustili riaditeľovi televízie Kohoutovi. On si to chvíľu vypočul a hovorí: Je to skvelé, nekokcete," spomínal Vít Holubec.
Jeden z priekopníkov medzi československými televíznymi komentátormi bol známy uvítacou vetou: Sportu zdar a fotbalu zvlášť.
Hokejový zápas medzi Prahou a Leksandom snímali tri kamery. Pôvodne sa mali vysielať len dve tretiny a signál mali zachytiť diváci v okruhu 60 kilometrov od vysielača na pražskom Petříne, ale v priebehu zápasu sa ozývali nadšení diváci aj zo vzdialenejších miest, že majú perfektný obraz, takže televízia napokon naživo ponúkla celý zápas.
Prvý priamy prenos ovplyvnil aj predaj televízorov v republike. Zápas sa hral v utorok a do soboty sa televízory - ktoré si v tom čase nemohol dovoliť ktokoľvek - na mnohých miestach v obchodoch minuli.
"Pre vnímanie televízie mal prenos z hokejového zápasu priam revolučný dosah," dodal Záruba.
