Najprv prvé body vo Svetovom pohári. Potom postup do druhého kola na ZOH 2026 v Miláne a najlepší slovenský individuálny výsledok.

Na konci sezóny prienik do Top 15 v pretekoch Svetového pohára v letoch na lyžiach a nový slovenský rekord v dĺžke skoku na mamuťom mostíku. 

Hektor Kapustík má za sebou sezónu, ktorá ho posunula medzi širšiu špičku skokanov na lyžiach.

V januári získal v Zakopanom premiérové body v SP, keď skončil dvadsiaty. Po prvom kole bol dokonca senzačne ôsmy. 

Vo februári pri olympijskej premiére postúpil do druhého kola na strednom mostíku a obsadil 28. miesto.

O niekoľko dní neskôr pridal na veľkom mostíku 21. priečku, čo je najlepší slovenský výsledok v skokoch na lyžiach pod piatimi kruhmi v ére samostatnosti. 

Na konci sezóny pristál na značke 235,5 metra, čím prekonal národný rekord. V nórskom Vikersunde dosiahol kariérne maximum – 13. miesto. 

„Zlepšil sa vo všetkom. Pomohla mu aj spolupráca s trénerom zo zahraničia, ktorého má od leta minulého roka,“ hovorí jeho otec Adrián Kapustík.

Leto, ktoré veľa zmenilo

Tým zahraničným trénerom je Slovinec Vasja Bajc. Adrián Kapustík ho opakovane označuje za kľúčovú postavu. 

Rozhodnutie hľadať nového trénera sa zrodilo už vlani počas majstrovstiev sveta v Trondheime. Rodina cítila, že potrebuje inú cestu a iný typ vedenia. Hľadanie vraj trvalo niekoľko mesiacov a nebolo jednoduché. 

Kapustíkovci oslovili viacerých kandidátov, no až v lete prišlo k stretnutiu so Slovincom. Spočiatku nešlo o prácu na plný úväzok ani o veľký projekt. Skôr o sériu tréningov a pomoc, ktorú si financovali sami.

Postupne však zistili, že tréner si s Hektorom sadol športovo aj ľudsky a že táto spolupráca má zmysel rozšíriť.

„Ukázal mu veci, ktoré doteraz nemal kde získať. Vysvetlil mu, ako funguje materiál, viazanie aj technika skoku. Zrazu začal lepšie skákať a prejavilo sa to aj na prvých pretekoch,“ hovorí otec. 

Prvé potvrdenie prišlo už v lete. Hektor sa v Grand Prix pravidelne dostával medzi najlepších a ukázal, že sa vie priblížiť k pozíciám, ktoré pre slovenského skokana nebývali samozrejmosťou.

Mentálny progres

Popri tréningovej zmene sa v Hektorovej sezóne výrazne objavila aj mentálna stránka. Otec hovorí, že spolupráca s mentálnym koučom sa začala vo februári minulého roka.

„Zo začiatku bol voči tomu skeptický, nebol si istý, čo mu to môže dať. Postupne si vybudovali dôveru a začalo sa to prejavovať aj v jeho prístupe. Začal byť disciplinovanejší a lepšie zvládať tlak, čo bolo vidno aj mimo mostíka,“ hovorí Adrián Kapustík.

Spolupráca sa postupne ustálila a dnes funguje na pravidelnej báze. Hektor je s mentálnym koučom v kontakte priebežne, nielen počas sústredení, ale aj na diaľku. 

„Už to berie ako súčasť prípravy. Mentálny kouč bol osobne skoro na všetkých pretekoch Svetového pohára a tiež na olympiáde. Majú pravidelný kontakt a riešia veci priebežne podľa potreby. Vidno, že mu to pomáha,“ dodáva otec skokana.

VIDEO: Premiérové body Kapustíka

Príklad tohto posunu je aj príhoda z vlaňajška, na ktorú sa dnes už mladý skokan pozerá s nadhľadom. Práve v Zakopanom si minulý rok zabudol štartové číslo a na preteky vôbec nenastúpil. 

Chyba, ktorá by mnohých zlomila, sa u neho zmenila na presný opak – na nástroj kontroly a istoty.

„Všetko, čo mám mať na sebe, tak toho sa dotknem. Ak to nemám, tak si to dám naspäť a rituál si zopakujem. Na lanovke robím dýchacie cvičenia, čo sme si zvolili s mentálnym trénerom,“ povedal Hektor. 

Sám medzi veľmocami

Jednou z nevýhod mladého skokana je, že sa nemá s kým ťahať. V prostredí slovenských skokov chýba širšia konkurencia, ktorá by ho prirodzene posúvala dopredu každý deň na tréningu aj na pretekoch.

„Je v tom v podstate sám. Nemá okolo seba skupinu chalanov, ktorí by ho ťahali dopredu, ako je to v iných krajinách,“ hovorí Adrián Kapustík.

V mužskom tíme často cestuje a súťaží bez zázemia, aké majú Nemci, Rakúšania, Slovinci či Poliaci. Kým veľké výpravy fungujú ako uzavretý svet, v ktorom má pretekár okolo seba tím, Hektor Kapustík veľa vecí absolvuje sám.

„V lete chodil do Planice aj na preteky a tréningy prakticky sám,“ opisuje otec.

Od júla do decembra najazdil skoro 30-tisíc kilometrov. 

Našťastie, slovenský reprezentant je veľmi spoločenský. „Nemal problém prísť medzi ostatných, zapojiť sa, komunikovať. V tom bol vždy otvorený,“ hovorí otec.

Práve táto vlastnosť mu podľa neho pomáha fungovať aj v medzinárodnom prostredí, kde sa musí presadiť medzi silnejšími tímami.

Mostík v Zakopanom pozná

Spolupráca s trénerom Bajcom sa postupne preklopila do plnohodnotného režimu. Od novembra sa začal Hektorovi venovať naplno priamo počas sezóny.

Práve v tomto období začali prichádzať aj prvé výraznejšie výsledky. Kapustík sa postupne prebojoval do hlavnej súťaže Svetového pohára a v januári v Zakopanom získal prvé body.

Slovenský skokan dosiahol bodované umiestenie pred takmer 21 rokmi. Naposledy sa to podarilo Martinovi Mesíkovi, ktorý obsadil v decembri 2005 29. miesto.

„Veľa ľudí na to čakalo. Aj ja som patril medzi nich. Stalo sa to práve v Zakopanom a pred niekoľkými slovenskými fanúšikmi. Som rád, že to vyšlo práve tu,“ povedal osemnásťročný reprezentant pre Sportnet.

V prvom kole skočil 131,5 metra a držal senzačnú ôsmu priečku. V druhom kole po skoku dlhom 119,5 metra klesol na konečnú dvadsiatu pozíciu. 

„Tento mostík veľmi dobre poznám. Určite aj to mi pomohlo k výbornému výsledku. Konečne sa mi podarilo ukázať to, čo je vo mne a že netrénujem nadarmo. Konečne som sa ukázal nielen v tréningu, ale aj pretekoch,“ pokračoval. 

Olympiáda ako ďalší krok

Pri debute na zimných olympijských hrách v Miláne a Cortine 2026 postúpil na strednom mostíku do druhého kola a obsadil 28. miesto. Na veľkom mostíku bol ešte vyššie, skončil 21.

Olympiáda pritom nie je len o skokoch. Mení rytmus dní, prostredie aj celkové nastavenie športovca. Pre mladého pretekára ide o inú skúsenosť než bežné podujatia Svetového pohára.

„Bol to kolotoč. Stále bolo čo robiť – tréningy, presuny, rôzne povinnosti. Nebolo to tak, že by mali voľno a užívali si to. Voľného času bolo minimum a aj ten vyzeral úplne inak, než si ľudia predstavujú,“ opisuje Adrián Kapustík.

Hektor si z hier odniesol silnú skúsenosť. „Pre neho to bol veľký zážitok. Sedeli na raňajkách vedľa športovcov z krajín, ktoré si so zimnými športmi ani nespájate. Zrazu vidí, aký veľký je športový svet a kam sa dá posunúť,“ dodáva.

Na konci sezóny potvrdil mladík výbornú formu. V Nórsku obsadil 13. priečku. Iba o jedinú pozíciu zaostal za najlepším umiestnením Slováka v ére samostatnosti, ktorým je 12. priečka Martina Švagerka z Osla z marca 1993.

VIDEO: Kapustík vylepšil slovenský rekord

Osemnásťročný skokan postúpil aj na poslednom podujatí sezóny v Planici do hlavnej súťaže, kde si pripísal ďalšie body za 21. miesto. 

„Sezónu som zakončil najlepším možným spôsobom – kariérne maximum a národný rekord. Som vďačný za každý moment, každý skok a každú lekciu. Ďakujem za podporu. Toto je iba začiatok,“ napísal na sociálne siete. 

Súrodenecké duo

Na zimnej olympiáde štartovali na mostíkoch obaja súrodenci Kapustíkovci, okrem Hektora aj mladšia sestra Kira, ktorá skôr zbierala ďalšie skúsenosti.

Počas sezóny ukázala, že sa vie presadiť aj v konkurencii Svetového pohára. Dvakrát sa jej podarilo postúpiť do druhého kola. Dokonca v rovnaký víkend ako jej brat. 

„Skákali sme približne v rovnakom čase, ale hneď ako som skočil, pozerali sme s rodičmi video a fandili sme jej. Bol som veľmi šťastný, že má prvé body,“ uviedol mladý reprezentant. 

Práve jej výsledky ho ešte viac namotivovali. „So sestrou medzi sebou neustále súperíme. Keď som videl, že má body a ide bomby, snažil som sa aj ja.“

Súrodenci Kapustíkovci čoraz častejšie pútajú pozornosť aj v medzinárodnom kontexte. Na mostíkoch momentálne zbiera úspechy iné súrodenecké duo, Nika a Domen Prevcovci zo Slovinska.

„Prevcovci nastavili latku extrémne vysoko. Nemá zmysel sa s nimi hneď porovnávať, skôr ísť krok za krokom. Ale môžu sa nimi inšpirovať. Sú talentovaní a majú veľký potenciál, no čaká ich ešte veľa práce. 

Zároveň majú výhodu, že sa môžu navzájom posúvať – presne tak, ako to fungovalo v rodine Prevcovcov. Ak budú na sebe tvrdo pracovať, všetko je možné,“ povedali o Kapustíkovcoch bývalí skokani na lyžiach Robert Johansson a Martin Schmitt.

Tréner jej verí

Šestnásťročnú Kiru Máriu vedie v ženskej reprezentácii tréner Vladimír Frák spolu s asistentom Mariánom Mesíkom. Práve pod ich vedením absolvovala sezónu aj olympijskú prípravu.

„Je to veľký talent. Na juniorských majstrovstvách sveta sa jej podarilo dostať na šieste miesto a v súťaži družstiev patrila medzi najlepšie skokanky,“ hovorí reprezentačný tréner. 

„Verím, že keď s ňou budeme ďalej pracovať, môže sa posunúť ešte vyššie. Je ešte mladá a má pred sebou veľa práce, ale potenciál tam určite je,“ dodáva.

Aj podľa Adriána Kapustíka sa v jej prípade prejavuje postupný výkonnostný posun. 

„Keď to kalendár dovolil, chodila s Hektorom. Aj jej pomohol tréner Bajc,“ tvrdí.

Zároveň však pripomína, že od novembra sa mužský a ženský program oddelil a Kira pokračovala v sezóne pod vedením reprezentačného tímu.

Čo ukáže budúcnosť

Sezóna priniesla odpovede a otvorila aj ďalšie otázky. „Hektor má na to, aby sa zlepšoval. Vidíme to aj my, aj tréner Bajc,“ hovorí Adrián Kapustík.

„Je to chlapec, ktorý má talent na všetko a obrovský potenciál pre tento šport. Je potrebné mu dať čas a len budúcnosť ukáže, ako tieto predpoklady zúročí a posunie sa medzi špičku svetových pretekárov,“ dodáva reprezentačný tréner Frák.

Ďalší krok tak nebude o jednorazových výsledkoch, ale o tom, či sa podarí nastaviť stabilné fungovanie aj do ďalších sezón. Aby to, čo sa podarilo v jednej zime, neostalo výnimkou, ale stalo sa štandardom.