S drevenou hokejkou hrá už len Stümpel. Drevo vytlačili technológie

Počas majstrovstiev sveta v Bratislave 2011 si obranca Peter Podhradský, takisto pravák, požičal od Jozefa Stümpela hokejku, aby si vyskúšal, ako s ňou strieľa od modrej čiary.

Z ľadu schádzal s úsmevom: „Cítim sa, akoby som išiel z posilňovne. V porovnaní s mojou ľahučkou kompozitkou sa mi zdalo, že mám v rukách činku. Ja by som si na tú drevenú opachu už nezvykol.“

Stümpel by svoju drevenú kohovku nevymenil za nič na svete. „Drevo poskytuje lepšiu kontrolu puku. Pri jeho preberaní nevibruje, vyhovuje mi jej pružnosť na dlhšej dráhe aj pri streľbe.“

Alpačky

Prvé hokejky s rovnou čepeľou boli vyrobené v Kanade továrenským spôsobom už v 80. rokoch 19. storočia. Do Európy ich priviezli v roku 1909 na turnaj vo francúzskom Chamonix.

O revolučnú zmenu v konštrukcii hokejok sa postaral slovenský rodák a legenda hokejového klubu Chicago Blackhawks Stan Mikita. V roku 1962 si zakrivil čepeľ.

Pred pár rokmi na návšteve v Bratislave dnes už 73. ročný víťaz Stanleyho pohára s Chicagom 1961 pre SME vysvetlil, ako na to prišiel.

„Náhodou. Hokejka sa mi na tréningu čepeľou zapichla do škáry v mantineli a trochu sa vyhla. V Chicagu sme mali presne 21 schodov do kabíny. Keď som si to uvedomil, od zlosti som chcel hokejku dolámať. Nastreľoval som ohnutou hokejkou puk a postrehol som, že letí rýchlejšie a má aj iný zvuk. Neskôr som skúšal v kabíne zahnúť aj ďalšie hokejky silou. Zbytočne som ich dolámal asi desať, až kým mi kustód neporadil, že po nahriatí to pôjde lepšie. Dal som ich do teplej vody a nechal tvarovať pod stoličkou. Po rokoch som si to skúšal patentovať, ale bolo už neskoro.“

Neskôr si jeho vynález do Európy priviezol reprezentačný obranca Jozef Čapla zo zájazdu v roku 1963. Populárne alpačky (obrátené meno Čapla) ovládli československú ligu.

Zakrivená čepeľ zvýhodňovala biomechanickú kontrolu puku pri jeho miešaní, nevýhodnou sa stala pri streľbe bekhendom, cez ruku.

Hokejky z vesmíru

Koncom minulého storočia začali vytláčať klasické drevené hokejky nové modely vyrobené zo zmesí grafitu, kevlaru, uhlíka, karbónu a sklených vlákien. Do výroby hokejok prenikajú materiály, ktoré sa osvedčili v náročných testoch pre letecký priemysel.

V NHL v zámorí už nehrá ani jeden hokejista s klasickou drevenou hokejkou. S drevom hral na Slovensku naposledy Skaličan Žigmund Pálffy a Jozef Stümpel.

V českej extralige korčuľujú dvaja veteráni, ktorí nedokázali opustiť čaro dreva - Martin Ručinský v Litvínove a Tomáš Divíšek v Brne a neskôr v Chomutove.

Hlinka sa rozhodol bezbolestne

Máloktorý hráč prešiel od dreva k železu tak rýchlo, ako Miroslav Hlinka. Ten sa stal na šampionáte v Göteborgu majstrom sveta 2002 s drevom. O rok vo svojej tridsiatke ma MS 2003 v helsinskej Hartwall aréne mu náhle došli drevené kohovky.

„Na tréningu mi zástupca formy CCM ponúkol celokompozitový model. Sadol mi do ruky, dobre som ním ovládal puk. Hneď vo večernom zápase som s novým železom dal gól Fínom,“ spomína dnes 40-ročný generálny manažér Dubnice, ktorý minulú sezónu trénoval mládež v kanadskom Edmontone.

„Žiadne drevo som tam nevidel. Návrat k nemu by bola hlúposť. Karbónové či iné pevné materiály vydržia dlhšie, je to ekonomicky výhodnejšie. Kľúčovou vlastnosťou je však ich nízka hmotnosť,“ dodáva Hlinka.

Technológie zmenili techniku streľby

V NHL používala naposledy drevo trojica útočníkov Jason Spezza, Keith Aucoin a Paul Stastny. Spoločnou príčinou boli problémy s výrobcami, ktorí sa orientovali na nové technológie.

„Tie úplne zmenili streľbu. Je tam iný oporný bod, čo si vyžaduje zmenu techniky streľby. Je to veda. Stále cítim, že som lepšie strieľal s drevenou hokejkou, ale moje prihrávky sú zase presnejšie s celokompozitovou, lebo je oveľa ľahšia," zhodnotil prechod Keith Aucoin, ktorý s drevenou hokejkou vyhral v roku 2004 súťaž o najtvrdšiu strelu v rámci súťaží zručností zápasu All Star.

Rivalita dreva s novými materiálmi trvala v NHL takmer dvadsať rokov. Bývalý reprezentačný brankár Edo Hartmann tvrdí, že strely so železom sú oveľa tvrdšie. „U Cháru je to logické, ale úžasne zápästím páli Gáborík. Ten má ideálne postavenú hokejku na štýl streľby švihom, brankárov vždy prekvapí krátkym náprahom.“

Legenda Peter Šťastný hovorí, že kompozity sa presadili v parametroch rýchlosti streľby až v posledných rokoch. „Dobre si pamätám na nášho obrancu v St. Louis Ala MacInnisa. Ešte dva tri roky po prechode na kovovú hokejku si na súťaž zručností v rýchlosti strely vždy zobral staré osvedčené drevo. A s tým vyhrával."

Bývalý reprezentant Peter Pucher, ktorý hral posledné dve sezóny nadnárodnú súťaž EBEL v Znojme, bol v minulosti aj zástupcom firmy vyrábajúcej drevené hokejky. Práve vtedy prešiel od dreva na karbón. „Vyrábajú mi perfektný model na mieru. Pocitovo mi sedí, tvar má ideálny a je ľahšia."

Problémom podľa Puchera je len hrozba v globalizácii výroby. „Kultová značka easton sa vyrába aj v Číne. A zrazu zistíte, že hokejka je samé sklo."

Mnohí tréneri sú za to, aby sa drevené hokejky používali aspoň v mládežníckych kategóriách. Aby hokejisti nabrali cit pre puk. Kľučky, vedenie i prihrávky.

Kompozitové hokejky, najmä tie lacnejšie, mladším hráčom brnia v rukách, puky odskakujú natvrdo.

Vo Fínsku donedávna platil predpis, že deti do 12 rokov nesmú používať iné hokejky ako drevené. Už nie. Tlak trhu, ale aj nesúhlas rodičov ho zrušili.

Dlhoročný hokejový tréner Jindřich Novotný konštatuje: „Zápästie, lakte ani ramená nestačia svojím vývojom na tvrdé materiály kompozitových hokejok. Je to dosť kruté."