Slovenský biatlonový tréner JURAJ SANITRA už šesť rokov spolupracuje s ukrajinskou reprezentáciou. 

Krajina mu prirástla k srdcu a rozhodol sa, že jej v ťažkých chvíľach poskytne pomocnú ruku. „Chcel som aj v tejto ťažkej situácii trpieť s nimi, pomôcť im a zostať pri nich,“ povedal v rozhovore pre Sportnet. 

Na trénerskom poste pracuje už takmer tridsať rokov. Kariéru by chcel ukončiť symbolicky tam, kde ju začal – v Aterselve počas zimných olympijských hier v Taliansku 2026. 

Ako ste sa zmenili za posledný rok? Máte na šport iný pohľad? 

Pri ukrajinskom tíme som už šesť sezón a som tu veľmi spokojný. Etabloval som sa a zvykol som si na podmienky. Mám veľmi dobrý tím a veľmi dobrých pretekárov. Ukrajina sa stala mojim druhým domovom. Krajinu som si veľmi obľúbil. 

Biatlon je na Ukrajine druhý najpopulárnejší šport po futbale. Má veľkú sledovanosť a musíme pracovať na vysokej úrovni. Podmienky, ktoré boli do začiatku vojny, zodpovedali nárokom na výsledky. 

Po zimných olympijských hrách v Pekingu som mal dohodu s vedením ukrajinskej federácie o predĺžení zmluvy na štyri roky. V tom čase, keď sme sa vracali domov, nikto netušil, čo sa stane 24. februára a Rusko napadne Ukrajinu. Poznačilo to osudy všetkých ľudí, vrátane mojich pretekárov, trénerov a kolegov. 

V čase, keď sa začala vojna, tak som chvíľu váhal. Uvedomil som si však, aké osudy postihli mojich pretekárov a srdce mi povedalo, že teraz nemôžem odísť. Chcel som aj v tejto ťažkej situácii trpieť s nimi, pomôcť im a zostať pri nich. Bolo to dobré riešenie.