Naposledy ste hrali súťažný zápas pred jedenástimi mesiacmi. Ako ste znášali dlhé obdobie bez hokeja?
Najnáročnejšie bolo, že som stále nevedel nájsť príčinu svojho zranenia. Bolo to frustrujúce. Prvýkrát som sa zranil pred olympiádou v Pjongčangu. Bol som na magnetickej rezonancii, ktorá nič neukázala. Začalo ma bolieť brucho, tak som si myslel, že to mám zo stravy. Po niekoľkých mesiacoch mi lekári zistili, že mám pruh. V apríli som absolvoval operáciu.
Čo ste robili od konca minulého septembra do apríla toho roku?
Oddychoval, rehabilitoval, potom zase oddychoval a rehabilitoval. Čas som trávil s rodinou, boli sme na dovolenke. Popritom som behal po rôznych vyšetreniach a hľadal, ako sa dať do poriadku.
Najskôr ste sa sťažovali na problémy so slabinami. S pruhom ste zrejme hrali už dlhšie obdobie. Ako je možné, že vám ho lekári odhalili až po niekoľkých mesiacoch?
Herniu je náročné nájsť. Najmä, keď je schovaná. Sú na to prístroje v Nemecku. Doktori robili pri vyšetreniach klasické pohyby, na ktorých nič nevideli. Až prišiel jeden, ktorý urobil iné pohyby a prišiel na to, že je to pruh. Bolo to zdĺhavé a vyčerpávajúce.
Počas vyšetrovania vám zistili intoleranciu na laktózu. Čoho všetkého ste sa museli vzdať v stravovaní?
Intolerancia na laktózu nebola pôvodcom mojich problémov. Možno mi oslabovala organizmus a aj preto som sa vzdal všetkých mliečnych výrobkov.
Ako ste zvládali obdobie, keď ste nemohli robiť to, čo vás baví a živí?