Bol prvý slovenský brankár, ktorý nastúpil na zápas v NHL. V roku 1999 získal na MS bronz s dvadsiatkou, o rok neskôr už striebro so seniorskou reprezentáciou a patril k hrdinom zlatého tímu, ktorý zdvihol nad hlavu trofej pre majstrov sveta vo švédskom Göteborgu.
Ešte nedávno pôsobil v pozícii trénera brankárov slovenskej reprezentácie. JÁN LAŠÁK (44) bude pozorne sledovať majstrovstvá sveta 2023 a po každom zápase slovenskej reprezentácie na turnaji ponúkne na Sportnete svoje postrehy a analýzy.
V slovenskom tíme na majstrovstvá sveta 2023 sú traja brankári z extraligy, ktorí nemajú veľa medzinárodných skúseností, nikdy nechytali na žiadnom šampionáte či olympijskom turnaji. Čo znamená pre brankára premiéra na veľkom turnaji a v akej pozícii sú slovenskí brankári?
Treba si uvedomiť, že majstrovstvá sveta sú krátkodobý turnaj, na ktorom skúsenosti nehrajú až takú veľkú rolu. Skúsenosť brankára je dôležitá v momentoch, keď sa mu nedarí.
Vtedy vyžije skúsenosti. Keď sa mu darí, samozrejme potrebuje mať podporu mužstva a ďalšie dôležité faktory, ale vtedy sú skúsenosti zbytočné. Pretože brankár nechytá so skúsenosťami.
Požíva ich po alebo pred zápasom, keď sa necíti dobre alebo keď zlyhá. Cez šampionát, ktorý trvá dva týždne môže brankár preplávať vďaka aktuálnej forme.
Na majstrovstvách sveta 2019 v Bratislave a Košiciach bol najlepším brankárom turnaja Fín Kevin Lankinen. Dovtedy odchytal asi 19 zápasov v AHL a potom chytal v ešte nižšej zámorskej súťaži ECHL. Nebol to žiadny lumen, ale majstrovstvá mu vyšli famózne. Fíni hrali dobre defenzívne, ale Lankinen podával takmer dokonalé výkony.
Čiže, keď to zhrniem, na majstrovstvách rozhoduje aktuálna forma a skúsenosti využije brankár vtedy, keď sa mu nedarí.
Ako by ste charakterizovali slovenskú trojicu Stanislav Škorvánek, Samuel Hlavaj a Dominik Riečický?
Každý brankár je iný a v tomto prípade to platí dvojnásobne. Najmladší je Samuel Hlavaj. Trikrát chytal na majstrovstvách sveta do 20 rokov – to pripomínam len na margo toho, že už má nejaké skúsenosti z medzinárodných turnajov.
Je výborný somatotyp, veľký, široký, dobre sa hýbe v bránke, vie byť rýchly. Má dobré sebavedomie. V play off extraligy ukázal, že vie odchytať aj ťažký zápas. Tréner brankárov v Slovane Peťo Skrabelj s ním výborne pracoval.
Napredoval celú sezónu. Má potenciál ísť ďalej do sveta, nielen do českej extraligy a je to brankár, ktorý môže ťahať reprezentáciu v ďalších rokoch. Pokojne aj najbližších desať rokov.
Ďalší je Stanislav Škorvánek. Prešiel si procesom slovenského hokeja. Z extraligy sa vrátil do I. ligy, kde sa v Žiline dobre rozchytal. Ukázalo sa to ako správny krok. Potom prišiel do Michaloviec. Aj na základe toho, že keď mi volal ich generálny manažér, povedal som, aby mu dali priestor. Mali na to guráž.
Desaťnásobne sa im to vrátilo. Ukázal, že je psychicky odolný. Do každého zápasu ide ‚prepnutý‘ a je mu jedno, či je to prípravný zápas alebo siedmy zápas série play-off. To je skvelé, pretože nemá potom problém s ťažkými zápasmi. Každý zápas je preňho rovnaký.
Ján Lašák na lavičke slovenskej hokejovej reprezentácie. (Autor: Andrej Galica/SZĽH)
A potom tu je Dominik Riečický. Pozrite sa, čo dokázal v Košiciach. V posledných desiatich zápasoch v play off vybojoval deväť výhier. Nemal problém zaskočiť za Jara Janusa. Keď mu povedali, že ide v play off chytať ťažký zápas, odvetí, oukej, idem.
Keď minulý rok pred majstrovstvami Rangers stiahli Adama Húsku, a potrebovali sme v reprezentácii narýchlo brankára, volali sme Riečickému, aby prišiel. Hneď reagoval: ‚Jasné, idem.‘ Je psychicky vyrovnaný. Tichý líder. Brankár, ktorý je použiteľný v ťažkých situáciách, keď ostatní majú problém.
V príprave to mali brankári ťažké. Obrana im často nepomohla. Slovenský tím veľa inkasoval. Môže to mať vplyv na psychiku brankárov, alebo dokážu za touto fázou spraviť rýchlo hrubú čiaru?
Prídu do nového prostredia, bude tam atmosféra majstrovstiev sveta, budú nadšení, a to prebije predchádzajúce momenty.
Na štadióne však býva búrlivá atmosféra a na turnaji čaká Slovákov ťažký rozbeh. Najskôr budú čeliť Česku, potom domácemu Lotyšsku pred zaplnenou halou a v pondelok Kanade. To sú úplne iné tímy, na aké sú zvyknutí z domácej súťaže. Aké je náročné vyrovnať sa s takýmto tlakom?