S futbalom začínal na ihrisku vtedajšieho BŠK Bardejov. Talentovaný obranca MICHAL SIPĽAK (28) v doraste odišiel do bratislavského Slovana.
Absolvoval rad štartov za mládežnícke reprezentácie a zahral si na majstrovstvách sveta U17, na ktorých bol strelecky úspešný.
S U19 Slovana získal titul majstra Slovenska a pri svojom prvom štarte v najvyššej súťaži mal na sebe belasý dres.
Sipľak strávil časť reprezentačnej kariéry do 21 rokov pod vedením Pavla Hapala. Ten istý tréner ho nominoval do seniorskej reprezentácie 12. marca 2019 na zápasy kvalifikácie na EURO 2020 proti Maďarsku a Walesu .
Bol nominovaný, aby nahradil dlhoročného medzinárodného ľavého obrancu Tomáša Hubočana.
Väčšinu kariéry strávil rodák z východu Slovenska v susednom Poľsku.
Ako spomínate na pôsobenie v slovenskej reprezentácii?
Na mládežnícke reprezentácie spomínam veľmi dobre. Boli sme výborná partia.
S odstupom času však musím povedať, že som si to mohol užiť ešte viac. Myslím tým, že všetci hráči sme mohli mať väčší pokoj a radosť zo všetkého, čo sme vtedy prežívali.
Vo veku 17 až 21 rokov však každý bojoval o miesto v klube a reprezentačné zrazy nám dávali veľkú príležitosť.
Stretnutia so svojimi rovesníkmi som inak vnímal veľmi pozitívne.
Na majstrovstvách sveta ste strelili gól Uruguaju. Aký to bol pocit?
Už len nominácia na turnaj bola nezabudnuteľná. Pamätám si, že som mal malé zranenie a bol som akurát v nemocnici na vyšetrení.
Volali mi rodinní príslušníci s roztraseným hlasom, že som v nominácii na majstrovstvá sveta. Pamätám si, akoby to bolo včera. V tom momente ma najviac tešilo, že je moja rodina šťastná a hrdá na to, čo som dosiahol.
Tešil som sa, že drina, ktorú som obetoval futbalu sa mi vrátila.
Pamätný je zápas na Islande, ktorý rozhodol brankár Marek Rodák.