Nechýbal v ideálnej zostave žiadneho trénera. Sníva o Anglicku i Španielsku

Roland Galčík (Autor: Archív R. G.)
Titanilla Bőd|4. jan 2022 o 20:06

Ofenzívny futbalista FK Železiarne Podbrezová si nedáva novoročné predsavzatia.

PODBREZOVÁ. Zostava jesene je bez neho nepredstaviteľná. Ofenzívny hráč FK Železiarne Podbrezová ROLAND GALČÍK figuroval v ankete Sportnetu v ideálnej jedenástke II. ligy všetkých trénerov súťaže.

20-ročný futbalista v rozhovore prezradil, ako sa zmenili jeho úlohy na ihrisku po príchode trénera Skuhravého i to, čo podľa neho rozhodne v boji o postup do prvej ligy.

Boli ste jediným hráčom, ktorého zaradilo všetkých šestnásť druholigových trénerov do zostavy jesene. Čo to pre vás znamená?

Veľmi ma to potešilo, je to určite motiváciou do ďalšej práce. Vôbec som to nečakal. Nenazval by som sa osobnosťou, ale asi patrím k tým lepším hráčom druhej ligy.

Na otázku, kto je najlepší hráč druhej najvyššej súťaže, často zaznie odpoveď Róbert Polievka či Kristóf Domonkos, ale ani oni nefigurovali vo všetkých zostavách. Čo si myslíte, čomu vďačíte za to, že práve vás si vybral každý tréner?

Čo sa týka mojich silných stránok, mám dobrú strelu, dobrú kopaciu techniku, darí sa mi v súbojoch jeden na jedného. Asi toto rozhodlo. Myslím si, že táto bola najlepšia polsezóna v mojej kariére.

Čo považujete za vrchol uplynulej jesene?

Z individuálneho hľadiska bol to určite zápas s na ihrisku Dukly Banská Bystrica. Prihral som na dva góly a jeden som dal, a vyhrali sme 3:2.

Podbrezová je na čele druhej ligy, s rovnakým počtom bodov ako Banská Bystrica. Ako vidíte šance o postup do najvyššej súťaže?

Je to vyrovnané a bude to boj. Je tam zamotaných veľa mužstiev, čo som ani nečakal. S Duklou sme rátali, ale nečakal som tam Komárno a prekvapilo ma Humenné.

Rozhodnúť môžu aj prvé jarné zápasy, čo hráme s Duklou a so Skalicou. Každý detail bude dôležitý.

Ktoré sú silné stránky vášho tímu?

Asi to, že dávame veľa gólov. Ku koncu sme už málo gólov dostávali. Výhodou je aj to, že máme výborný široký káder. Tréner stále točí zostavu, každý dostane svoj priestor. Nikto nie je nasrdený, medzi nami je zdravá konkurencia.

Trénerom Podbrezovej je od leta Čech Roman Skuhravý. Ako sa vám s ním spolupracuje?

Veľmi dobre sa mi hrá pod týmto trénerom. Prešiel som síce z ľavej strany na pravú, a hrám viac zo stredu, ale zvykol som si na to. Mám pocit, že mi to viac vyhovuje, ako predtým.

Nemal som pochybnosti, od začiatku som veril trénerovi. Bolo to len o trpezlivosti.

Roland Galčík (Zdroj: Archív R. G.)

V čom je Roman Skuhravý iný, ako ostatní tréneri?

Určite má inú mentalitu. Keď treba byť prísny, tak sa nebojí. Priniesol do Podbrezovej nový štýl, čo sme nikdy ešte nehrali.

Predtým sme vždy hrávali na štyroch obrancov, teraz sme však prešli na systém s troma obrancami. Hráme ofenzívnejšie, v každom zápase máme viac šancí, ako sme mávali. Je to pre nás prospešnejšie na ihrisku.

V čom sa zmenili vaše úlohy okrem toho, že ste prešli z ľavej na pravú stranu?

Teraz je to tak, že nemusím brániť, ale keď robíme vysoký presing, tam sa často zapájam. Teraz sa aj viac tlačíme do strely. Predtým som viac centroval, a nemal som toľko príležitostí na strelenie gólu.

Momentálne ste so siedmimi gólmi najlepším strelcom mužstva. Ktorý váš gól bol najkrajší?

Cením si každý jeden gól, ale najkrajší padol v poslednom kole proti Humennému, keď sme vyhrali 3:0.

Tréner Skuhravý v rozhovore pre Sportnet povedal, že Podbrezová je geniálne miesto na futbal, lebo hráči tam nemajú žiadne iné rozptýlenie. Súhlasíte?

Nič tam nie je, takže stopercentne sa môžeme venovať iba futbalu.

Ako sa vám pozdáva úroveň druhej ligy?

Za posledné roky sa súťaž veľmi skvalitnila. Sú tam aj zvučnejšie mená a mladí talentovaní hráči. Pre mňa ako mladého hráča je to výborná súťaž.

Medzi mužstvami prvej šestky sú veľmi zaujímavé zápasy, a všimol som si aj to, že v príprave často vyhrávajú druholigisti nad ligistami.

Liga je však iná v tom, že sú tam kluby zvučného mena, ako Slovan, Trnava či Žilina. V druhej lige nemáme šancu zahrať si proti takýmto súperom.

Pre mladučkých hráčov z dorastu je možno druhá liga lepšia, lebo prvá liga predsa len môže byť veľký skok, ale potom by bolo dobré posunúť sa postupne do prvej ligy. Je kvalitnejšia a sleduje ju viac ľudí.

Aké sú vaše futbalové sny a ambície?

Chcel by som sa dostať do Španielska alebo do Anglicka. Anglická liga je najlepšia na svete, sú tam najlepší hráči a je to najviac sledované.

V Španielsku sa mi zase páči ich životný štýl a teplo. Bol som tam už dvakrát, teraz sme tam hrali aj s dvadsaťjednotkou a videl som, ako to tam funguje.

Roland Galčík v drese reprezentačnej dvadsaťjednotky. (Zdroj: Archív R. G.)

Slovenská reprezentácia do 21 rokov v kvalifikácii na majstrovstvá Európy takmer zaskočila Španielov, jedenásť minút pred koncom ste v Seville ešte viedli 2:1.

Škoda, že sa nám nepodarilo získať aspoň bod. Podali sme veľmi dobrý tímový výkon. Podarilo sa nám dať prvý gól z brejku, oni dlho nevedeli vyrovnať. Potom sme ich zase zaskočili, dali sme gól na 2:1, ale prišli dve sporné penalty. Napokon sme ten zápas prehrali 2:3.

Ako vnímate reprezentáciu do 21 rokov?

Mám dojem, že na Slovensku sa začína rodiť viac talentov, a lepšie sa pracuje s mládežou. Je to pre nás pozitívne.

Aká bola vaša cesta k futbalu?

Ako maličký chlapec som už hrával s bratom na záhrade. Neskôr som začal hrávať za našu dedinu, odkiaľ pochádzam. Neskôr som Ale tomu, že sa môžem stať profesionálnym futbalistom, som začal veriť až ako pätnásťročný, keď som prišiel do Podbrezovej.

Bol som zaskočený, aké sú tam podmienky pre futbal. Bolo to náročné, že som odišiel od rodiny, býval som na internáte. Myslím si, že som sa s tým veľmi dobre vysporiadal, boli tam aj ďalší chlapci z Oravy. Keď som trošku ťažšie zvládal odlúčenie od rodiny, tak sme si zavolali a bolo to dobré.

Vedel som, že v Podbrezovej dávajú šancu mladým, veril som, že príležitosť príde. Mal som 17 rokov a niekoľko mesiacov, keď som debutoval vo Fortuna lige.

Dali ste si na nový rok nejaké predsavzatie?

Ani nie. Ja pracujem tvrdo celý rok, takže predsavzatia si nedávam. 

Titanilla Bőd
Titanilla Bőd deväť rokov viedla športové oddelenie a bola zástupkyňou šéfredaktora v denníku Új Szó. Reportérsky pokrývala z miesta diania štyri olympiády. Okrem futbalu je jej druhou srdcovkou krasokorčuľovanie, od roku 2004 nechýbala ani na jednom európskom šampionáte. V tíme Sportnetu pôsobí od augusta 2020.
Nachádzate sa tu: