Rok rakúskeho dobrodružstva skončil, Darling sa chce vrátiť do Ameriky

Americký brankár Scott Darling vlani opustil severnú Ameriku a vydal sa za dobrodružstvom do nadnárodnej EBEL. V drese Innsbrucku to síce po hokejovej stránke bolo zložité, no to mu nebráni pomýšľať na návrat do zámoria. Vo veku 31 rokov ešte rozhodne nepatrí do „starého železa“.

Do NHL sa prepracoval v dosť neskoromveku. V kariére si prešiel prakticky všetkými zámorskými úrovňami, aby sinapokon v sezóne 2014/15 vybojoval post dvojky Chicaga. Vo farbáchBlackhawks sa tento americký dlháň stal jedným z najlepších „back-up“gólmanov súťaže. V roku 2017 preto dozrel čas prevziať na seba bremenotímovej jednotky. Eminentný záujem mala Carolina, tím bez stabilnej opory vbráne stavil na Darlinga presne 16,6 milióna dolárov, taká bola hodnota jehoštvorročnej zmluvy. Málokto vtedy predpokladal, že Scottova anabáza u Canesskončí takým fiaskom.

„Vyšší kontrakt, vyššie očakávania. Prvé leto som neodviedol dostatočne kvalitnú prácu a potom som to už nedokázal dohnať,“ povedal Darling pre Daily Herald. Pred svojou druhou sezónou v Raleighu výrazne schudol a vyhlásil, že je omnoho lepšie pripravený, na jeho výkonoch sa to však neodzrkadlilo.

Dve sezóny a dosť, vedeniutímu došla trpezlivosť a Darling bol vymenený na Floridu. Panthers v trejdevideli len príležitosť, ako si uvoľniť prostriedky pod platovým stropom, obratomho teda vyplatili zo zmluvy.

V novembri Darling pochopil,že žiadnu slušnú ponuku od niektorého zo severoamerických klubov nedostane. Kývolteda rakúskemu Innsbrucku. Rok uprostred Álp a mimo pozornosti zámorskýchreportérov mu mohol len prospieť. Hlavným dôvodom prestupu však bolo prapodivnézranenie, ktoré súvisí s jeho nemeckou dogou menom Moose.

„Hovoríme tomu zoomies, často sahyperaktívne rozbehne a robí okruhy okolo nášho domu. Raz som sa hopokúsil zastaviť, natiahol som ruku a skončilo to dvomi zlomenýmikostičkami v mojej dlani,“ opísalDarling nepríjemný incident.

„Je to veľký chlapec, máme takéhomenšieho koníka, ktorý nám tu behá po záhrade,“ hovorí s úsmevom o domácom miláčikovi.

Aj keď by svojho psa nevymenil zanič na svete, zranenie ho vyradilo na šesť týždňov a bolo jasné, že budenútený odísť na rok do Európy. S agentom mali na stole viacero ponúk, najmäz KHL a Švédska. Bez brankárskej jednotky sa však ocitol rakúsky Innsbruck,doň sa Darling absolútne zamiloval ešte pred dvoma rokmi, keď tam bol nadovolenke.

„Je tam proste nádherne. Precestovalsom toho v živote celkom dosť, ale Innsbruck je jedno z najkrajších miest,aké som kedy videl. Žili sme na mieste, ktoré je od vrcholkov štítov vzdialenétak desať minút,“ opisujeDarling rakúsku idylku, kde žil aj so snúbenicou Jackie a obrovitým psom.

„Bolo to drahé,“ hovorí s úsmevom americký dlháň. „Jeveľmi veľký, takže musí cestovať spôsobom, akoby sme prevážali koňa alebonejaké cirkusové zviera. Nejakú chvíľu to trvalo, no napokon sme našli firmu,ktorá sa takýmito vecami zaoberá.“

Sezónu napokon zakončil s 33 zápasmia úspešnosťou 89,8 percenta. Síce to neznie nijak skvelo, no trebapripomenúť, že Innsbruck patril k najhorším tímom súťaže.

Keď v marci vypukla pandémiakoronavírusu, sledoval Darling zrútenie európskeho spoločenského životatakpovediac z prvého radu. Innsbruck sa totiž nachádza asi len 40kilometrov od talianskych hraníc. Na zápasy jeho tímu chodilo postupne menej a menejľudí, potom prišiel zákaz podávania rúk po zápasoch. Napokon sa jeden z menejzodpovedných spoluhráčov vydal počas dňa voľna s rodinou na obed do Talianskaa po návrate dostal vysokú horúčku. V karanténe sa tak ocitol celýhotel, v ktorom v tom čase prebýval aj Darling.

„Keď sa do karantény dostala ajčasť Innsbrucku, tak sme si uvedomili: ‚Och Bože, tak je to naozaj skutočné‘,“ povedal Darling. Jeho tím mal v časeprerušenia súťaže už po sezóne. Americký brankár sa tak urýchlene vrátil domov,pricestoval 4. marca, týždeň pred definitívnym zrušením sezóny. Dnes možnopovedať, že ak by jeho tím postúpil, návrat do Chicaga by bol omnohokostrbatejší.

„Stále by som sa ako americký občanmohol vrátiť, musel by som však podstúpiť testy a potom ísť do povinnejkarantény. Samozrejme, v karanténe som bol aj tak, no bola dobrovoľná. Bolsom v nej asi desať dní po návrate,“ hovorí Darling.

„Osobne si myslím, že som maldobrú sezónu. Samozrejme, čísla boli horšie, než by som chcel. Mojich prvých dvadsaťzápasov nám chýbali niektorí hráči, čo bolo trochu ťažké. Po ich návrate smevšak mali dobrú formu,“ hovorí víťazStanley Cupu z roku 2015, ktorý už plánuje čo bude ďalej. Pandémia však prirodzeneskomplikovala aj situáciu na prestupovom trhu.

„Bol som v kontakte s niektorými tímami doma v Amerike. V ideálnom prípade budem hrať tu, či už v AHL alebo kdekoľvek. Teraz však majú tímy väčšie problémy, než podpísať brankársku dvojku alebo trojku. Musím čakať a potom sa uvidí,“ uzavrel Darling.