Prečo ste sa rozhodli po devätnástich rokoch pre návrat do Liptovského Mikuláša?
„Celý život som sa živil hokejom, ale idem do veku, keď už nebudem hrať na úkor zdravia. Mám v živote aj nové výzvy a vždy som túžil kariéru uzavrieť doma. Chcem niečo vrátiť mestu i klubu, kde som vyrástol. Chcel som zistiť, ako funguje hokej na Slovensku, aby som mal prehľad o lige, mládeži či štadiónoch.“
Martin Cibák
V roku 2004 získal s Tampou Bay Stanleyho pohár a stal sa vtedy tretím Slovákom v histórii, ktorý vyhral najprestížnejšiu hokejovú trofej na svete.
V NHL odohral za Tampu Bay 160 zápasov, v ktorých zaznamenal päť gólov a 19 asistencií.
V Európe pôsobil vo Frölunde, Södertälje, Spartaku Moskva, Čerepovci, Nižnekamsku, Podoľsku, Olomouci a Zlíne.
Slovensko reprezentoval na Svetovom pohári 2004, majstrovstvách sveta 2006 a 2011 či olympijských hrách 2010.
Vo veku tridsaťšesť rokov hráva v rodnom Liptovskom Mikuláši, kde založil projekt na výchovu mladých hokejistov.
V akom stave ste našli slovenský hokej?
„Nemôžem porovnávať súčasnosť s rokom 1998, keď som zo Slovenska odchádzal. Je to iné, badať pokrok a nemôžeme všetko kritizovať. Ľudia to chcú brať profesionálnejšie, ale stále je cítiť, že chýbajú peniaze. Vo veľkom hokeji je to o peniazoch a ľuďoch. Sú svetlé miesta, kde sú zanietenci, ktorí investujú veľa peňazí a robia hokej po svojom. Myslia si, že to robia dobre, ale nie vždy je to tak. Na tom nemôžeme stavať.“
Čo by malo byť kľúčové pre slovenský hokej?
„Musíme vymyslieť systém a fungovať ako jeden tím. Na Slovensku si každý postaví múr a za ním sa hrá na svojom piesočku. Za tabuľou mesta chceme zabiť konkurenciu a nepredať žiadne informácie. Vo svete to tak nefunguje. Vo Švédsku, Fínsku či Kanade sú informačné kanály, kde všetci spolu komunikujú, spolupracujú a rastú tam talenty a hráči pre reprezentáciu. Len vtedy bude Slovensko silnejšie, keď si ľudia začnú navzájom pomáhať.“
Spolu s Milanom Jurčinom, Jánom Plchom a Karolom Székelym ste založili projekt Hokejové talenty Liptova. Je na Slovensku náročné vychovávať mladých hokejistov?
„Nie je to náročné a všetko ostatné beriem ako výhovorku. Sme v čase, keď sa dá urobiť všetko, ak sa stretnú vhodní ľudia na správnom mieste. Treba vytvoriť systém, o ktorý sa snažíme v Liptovskom Mikuláši. Keď ho správne zabehnete, funguje to. V mládeži to vôbec nie je o veľkých peniazoch.“

Nevyvíjajú rodičia zbytočný tlak na svoje deti?
„Skôr vyvíjajú tlak na trénerov. Veľa rodičov má predstavu, že dieťa musí veľa trénovať. Keď sa ich opýtate prečo, nevedia odpovedať. Taktiež chcú, aby hrávali len ich deti. Je to vždy o komunikácii. Keď si s rodičmi sadneme a povieme im našu filozofiu, zväčša to pochopia.“
Stretávate sa s tým, že chcú mať zo svojich detí veľké hviezdy?
















