Atletika? Nie, hrávam hádzanú. Mladá Slovenka je zrazu hviezdou

BRATISLAVA. Pred vyše rokom sa na tréningoch poriadne trápila. Bola unavená a malátna. Nemohla sa naplno odovzdať tomu, čo miluje.

„Nevedela som poriadne odbehnúť ani jednu rovinku. Moje telo nedokázalo regenerovať. Bolo to spôsobené chorobou,“ približuje slovenská atlétka Emma Zapletalová.

V novembri 2018 jej diagnostikovali mononukleózu. Z choroby sa spamätávala takmer celý nasledujúci rok.

„Keď si niekedy spomeniem, ako som sa vtedy cítila, bolo to strašné. Teraz som už zdravá a silnejšia. Fyzicky i mentálne,“ pokračuje 20-ročná Nitranka.

V posledných týždňoch ukazuje svoju výnimočnosť. Prekonáva osobné rekordy na tratiach od dvesto do štyristo metrov.

V utorok zažiarila na Zlatej tretre v Ostrave, kde v behu na 300 metrov prekážok zabehla čas 38,97 sekundy, piaty najlepší čas histórie.

„Momentálne mám z atletiky veľkú radosť. Prežívam čosi neopísateľné,“ priznáva.

Atletika? Nie, hrávam hádzanú

Jej hlavnou disciplínou je 400 metrov cez prekážky. Už keď na začiatku augusta prekonala výkonom 56,19 osobné i slovenské maximum, odborníci spozorneli.

Keď však na konci augusta na majstrovstvách Slovenska v Trnave zlepšila svoj čas presne o sekundu (55,19), zaujala aj atletický svet.

Týmto časom by sa na poslednej olympiáde v Riu de Janiero hravo dostala do semifinále a na minuloročných majstrovstvách sveta v Katare by jej len tesne uniklo finále.

Kto je táto mladá Slovenka, okolo ktorej bolo doteraz ticho?

Keď mala sedem, mama ju prihlásila na hádzanú.

„Bola som hyperaktívna, tak potrebovala, aby som niečo robila. Postupne ma to chytilo a hádzanú som hrala až do svojich štrnástich,“ prezrádza Zapletalová.

Na základnej škole chodila do atletickej triedy. V roku 2012 skončila v krajskom kole druhá v behu na 600 metrov.

„Vtedy prišiel za mnou tréner Peter Žňava a spýtal sa, či by som s ním nechcela trénovať. Bola som tam s babkou, ktorá mu povedala, že nie, lebo hrávam hádzanú,“ spomína bežkyňa.

Má rada výzvy i laktátové tréningy

Napokon však po porade s mamou začala popri hádzanej chodiť aj na atletické tréningy. Aspoň z času na čas.

„Niekedy som chodila pravidelne, potom som neprišla aj mesiac. Tréner si už asi myslel, že sa ani nevrátim,“ rozpráva Zapletalová.

Zlom prišiel v roku 2013, keď vyhrala svoje prvé majstrovstvá Slovenska vo viacboji. S pribúdajúcimi úspechmi napokon hádzanú definitívne vymenila za atletiku.

Na prienik medzi atletické hviezdy si vybrala jednu z najnáročnejších bežeckých disciplín – 400 metrov cez prekážky.

„Je to adrenalín i výzva. Mám rada laktátové tréningy. Je to divné, ale mám dobrý pocit, keď viem, že som si poriadne zamakala,“ vraví 20-ročná atlétka.

Podobne sa postavila aj k spomínanej mononukleóze.

„Vedela som, že všetko zlé sa raz skončí. Tak to chodí aj v živote. Človek si musí niečo odtrpieť, aby prišli lepšie časy. Je to aj údel športovca,“ konštatuje Zapletalová.

Tréner ju niekedy musí vyháňať

V posledných mesiacoch sa jej to všetko vracia. Pod vedením trénera Petra Žňavu urobila obrovský výkonnostný pokrok. V ostatnom období aj výborne načasovala formu.

„Pomohlo mi aj náročné obdobie. Som teraz hladná po pretekoch,“ zdôrazňuje Zapletalová.

Hoci má len dvadsať, z jej rozprávania cítiť, že má usporiadané priority. Presne vie, čomu sa chce venovať.

„Pre atletiku som schopná všetko obetovať. Potom sa to odráža aj vo výsledkoch,“ tvrdí.

Je zodpovedná, cieľavedomá a miluje tvrdú drinu. Okrem klasických tréningov sa venuje aj kompenzačným cvičeniam. Veľký dôraz kladie na regeneráciu.

„Niekedy mi už tréner hovorí, aby som toľko netrénovala, oddýchla si od atletiky a venovala sa chvíľu niečomu inému,“ usmieva sa nádejná atlétka.

Jej život sa točí okolo športu. Dbá na životosprávu, spánok i stravu.

„Snažím sa vynechávať pečivo, zemiaky a najmä sladkosti. Keď si však poriadne zatrénujem, odmením sa ku káve aj zákuskom,“ dodáva.

Diskotéky a ženský život jej nechýbajú

Na budúci rok ju čakajú majstrovstvá Európy do 23 rokov, na ktorých by chcela získať medailu. Druhou výzvou je účasť na olympiáde v Tokiu, na ktorú potrebuje výkon 55,40.

Formálne ho už dosiahla. Má však smolu, že Svetová atletika (WA) až do decembra pozastavila kvalifikačný proces, čiže nie je možné plniť ani limity.

Popri atletike študuje na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Vybrala si celkom netradičnú kombináciu učiteľstva telesnej výchovy a ruského jazyka.

„Telesnú výchovu som si nemohla dať ako samostatný predmet, tak som si k nej doplnila aj ruštinu, z ktorej som maturovala,“ prezradila Zapletalová.

Vo voľnom čase si rada prečíta knihu, chodí na turistiku alebo si sadne s kamarátkami na kávu. Klasický vysokoškolský život, ktorý zahŕňa aj diskotéky, však nepozná.

„Ten typický ženský život mi nikdy nechýbal,“ hovorí s úsmevom.

Jej športovými vzormi sú chodec Matej Tóth a legendárny bežec Emil Zátopek.

V poslednom období už sama vníma, že je okolo nej čoraz väčší rozruch a je populárnejšia.

„Začínam si uvedomovať, že je to iné ako pred pár rokmi. Snažím sa ísť svojou cestou a nezaťažovať sa tým. V atletike som sa jednoducho našla,“ hovorí Zapletalová.