Hokejisti HK Nitra sa vlani trápili. Mužstvo sužovali zranenia a výsledky boli pre mnohých sklamaním. Po finálovom úspechu pred dvoma rokmi sa ôsme miesto málilo. 

Prezident nitrianskeho klubu MIROSLAV KOVÁČIK hovorí v rozhovore pre Sportnet, v čom sa poučili, aký rozpočet majú na novú sezónu a ako vníma spoluprácu s hokejovým zväzom pri výchove mladých hráčov. 

Predvlani ste hrali finále so Slovanom Bratislava, minulý rok ste bojovali o postup do vyraďovacej fázy. V čom ste sa poučili smerom k blížiacej sa novej sezóne? 

Veci v športovom živote neviete vždy ovplyvniť. Vlani sme sa trápili so zraneniami. Bohužiaľ, toto nikto nevie ovplyvniť ani do budúcna. Bol to jeden z hlavných faktorov. 

Ďalší faktor je nedostatok kvalitných rozdielových slovenských hráčov. Tento stav však nie je lichotivý pre celý slovenský hokej. Ak niekto zažiari jednu sezónu v extralige, ako napríklad teraz Viliam Čacho v Trenčíne, okamžite odchádza do zahraničia. Minimálne do Česka. 

Nie každý rok sa títo rozdieloví hráči dokážu nahradiť inými slovenskými hráčmi. Vlani sme na to trocha doplatili. Stavili sme na neopozeraných hokejistov. Tak to však robíme každý rok. Nikto z nich sa výraznejšie nepresadil, ako by sme potrebovali. Tým pádom sme nemali produktivitu, ani kvalitu. 

Museli sme káder dopĺňať legionármi, ktorí sú v súčasnosti rozdieloví hráči v slovenskej extralige. Tento rok sme sa snažili kvalitu priniesť legionármi a podarilo sa nám získať späť i Samuela Bučeka. 

Nebude na Bučekovi príliš veľký tlak, aby zopakoval produktívnu sezónu 2021/2022? 

Je to život športovca. Jednoducho sa s tým musí vyrovnať. Myslím si, že Samo je na to pripravený. Je si vedomý, že sa od neho bude čakať veľa. Nebojím sa o jeho výkonnosť. Potrebujeme, aby bol zdravý a ostatné príde. Nie je vylúčené, že zopakuje sezónu ako predtým. Má nespornú kvalitu.

Tento rok prišli do tímu okrem iných aj dvaja 26-roční Američania. Lincoln Griffin a Brent Gates hrajú v Európe po prvýkrát. Podľa čoho si vyberáte zahraničných hráčov? 

Každý hráč má svojho agenta, ktorý ho ponúka. Prídu nám ponuky, z ktorých si vyberáme. Zháňame všetky rôzne zdroje a hráča si napozeráme vo všetkých zápasoch, ktoré sú dostupné. Vieme si vystrihnúť iba jeho striedania a podobne. 

Vieme získať komplexnejší obraz ako kedysi, ale nie vždy hráčovi sadne dané prostredie. Môžeme ho mať odsledovaného, koľko sa dá. Pred rokmi sa mu mohlo dariť v inom mužstve, ale u nás to tak nemusí byť. Predpoklad si síce zvýšime, ale stopercentná istota nie je nikdy. 

Je čoraz ťažšie priniesť do Európy hráčov zo Severnej Ameriky. Ovplyvnilo to i ochorenie Covid-19. Veľa hráčov počas dvoch covidových sezón skončilo s hokejom. Tým pádom sa trh trošku zmenšil. 

Zlepšili sa tiež podmienky pre hráčov v East Cost Hockey League (ECHL), odkiaľ hráči väčšinou prichádzajú. Je to tretia najlepšia súťaž v Severnej Amerike. 

Keď sa hráči rozhodnú, že si zvolia Európu, tak prichádzame do úvahy aj my. Povedzme si však otvorene, sme až posledná možnosť. Predtým zámorskí hráči pozerali po KHL, kde mali vynikajúce platové podmienky. Potom nasledovala švédska, fínska, švajčiarska, česká, nemecká liga. My sme na jednej úrovni s rakúskou ligou a bijeme sa o tých istých hráčov. 

Sme až v úzadí a niekedy si to vyžaduje nadľudský výkon, aby sme do klubu priniesli kvalitných hráčov. Slovensko nie je pre legionárov prvá voľba. 

Čo všetko musíte mať pre legionárov prichystané? 

Klasika – ubytovanie, letenky, pokiaľ je žiadosť, tak aj auto. Sú to rôzne detaily na zmluve, ako sa hráč dohodne. 

Mali ste od hráčov nejaké špeciálne požiadavky? 

Domáce zvieratá sú komplikácia. Hráči zo zámoria majú najmä psov, pre ktorých treba niekedy špeciálne letenky. Záleží, akej veľkosti pes je. Niekedy majú aj dvoch a ťažšie sa hľadá apartmán. Sú to drobnosti, ale komplikujú napríklad výber bytov. 

Ktorý príchod spoza mora bol za posledné roky najlepší? 

Ťažko vypichnem jedno meno. Nemôžem obísť útočníka Judda Blackwatera, ktorý v Nitre strávil necelých päť sezón. Mal veľký podiel na titule a aj ďalšie sezóny odvádzal výbornú prácu. K titulu nás potiahli i David Laliberté a Jamie Milam. 

V klube sme mali veľa výborných hráčov. Vlani nám pomohol brankár Libor Kašík, ktorý prišiel v priebehu sezóny. 

Sú legionári najlepšie platení hráči? 

Nie. A nie je to tak ani v celoslovenskom meradle. Trh je pokrivený, pretože v extralige je obmedzený počet legionárov. Keď slovenský hráč dosiahne určitú kvalitu, častokrát si vypýta i viac. Nedá sa teda povedať, že legionári sú najlepšie platení hráči na Slovensku. 

V bránke sa budete spoliehať opäť na Libora Kašíka. Kto mu bude robiť dvojku? 

Ako dvojka bude náš odchovanec Juraj Beržinec, ktorý posledné dve sezóny pôsobil v Leviciach. Zatiaľ počítame s touto brankárskou dvojicou. 

V tíme naďalej pokračuje i veterán Branislav Mezei. Ďalším veteránom v extralige je Tomáš Starosta v Trenčíne. Obaja majú štyridsaťdva rokov. Kto podľa vás vydrží dlhšie? 

S Tomášom Starostom sa veľmi dobre poznám z pôsobenia v Trenčíne. Takisto ukazuje svoju dlhovekosť. Má výborné korčuľovanie. Braňo je však väčší askét a udržiava sa vo výbornej fyzickej kondícii. 

Bol by som veľmi rád, aby to potiahol čo najdlhšie, pokiaľ bude mať výkonnosť takú, ako posledné sezóny. Pokojne nech hrá dlho ako Zdeno Chára. Nikdy však neviete, kedy v hráčskej kariére nastane zlom. Braňo je veľmi sebakritický a vie sa ohodnotiť. 

V príprave je viacero mladých hráčov Alex René Bartakovics, Tomáš Pobežal, Matúš Lisý, Marek Šramaty, či Tomáš Chrenko. Akú perspektívu majú?