Po trojtýždňovom liečení sa mu konečne dovolili vrátiť späť k svojej rodine do Frisca, na predmestie Dallasu. Jim Montgomery, bývalý kouč Dallasu Stars, dnes v NHL nepôsobí. Všetko pre démona, ku ktorému je súťaž nekompromisná.
"Stratil som sa," spomína po čase v rozhovore pre Elliotte Friedmana. "Bol som právom prepustený."
Sprvu sa príčina nevedela. Gary Bettman a Bill Daly smerom k prepúšťaniu trénerov z dôvodu incidentov povedali jasne, že kto poruší zásady a hodnoty ligy, toho stihne trest v podobe vyhadzovu. To sa udialo deviateho decembra minulého roka.
O dvanásť hodín neskôr bol bez práce ďalší kouč. Jim Montgomery.
"Vošiel som ráno do kancelárie, keď mi Jim Nill povedal, že potrebujú, aby som bol dočasný tréner," spomína na túto situáciu Rick Bowness. "Položilo ma to. Absolútne. Ani trochu som na toto nebol pripravený. Nikto nečakal, že niečo také príde."
Prepustenie je nepríjemná vec. Zvlášť, keď je to pre alkohol, čo bol prípad 50-ročného kouča. Najprv nad rozhodnutím vedenia mnohí iba neveriacky krútili hlavami, nakoľko nevedeli pravý dôvod, no očividne bola výpoveď nevyhnutnou záležitosťou. "Všetko, čo som v tej chvíli cítil, bola hanba a pocit viny," rozpráva Montgomery. "Myslel som na to, že bude ťažké ochrániť moju rodinu. To, že som robil chyby, ktoré ich zasiahli... to bolí."
Onedlho Montgomery skrz ligový web priznal svoj najväčší boj: "Strata práce mi otvorila oči. Sklamal som hráčov, kolegov, ale najmä moju rodinu. Rozhodnutie vedenia Stars mi nastavilo zrkadlo. Musel som sa rozhodnúť, či budem pokračovať v tomto deštruktívnom životnom štýle alebo vyhľadám pomoc. Rozhodol som sa pre to druhé."
Jeho manželka Emily stojí pri svojom mužovi. O tom, že na stres, ktorý takáto práca prináša, nereaguje práve najlepším spôsobom, vedela. Tešilo ju aspoň to, že nepil veľa, keď bol so svojou rodinou. Liečenie sa však stalo správnou cestou.
Dnes sa Jim Montgomery môže popýšiť víťazstvom v bitke, hoci vojnu ešte nevyhral. Nepije vôbec a blíži sa k stému dňu bez čohokoľvek alkoholického. Okrem iného mu pomáha program Alcoholic Anonymous a spoločne s Emily navštevuje psychiatra.
Vie, že teraz je čas na to, aby opäť našiel sám seba. Doma ho každý deň čakajú tri ratolesti - desaťročný a osemročný syn i päťročná dcéra. Chlapci si hokej zamilovali a otec im a ich tímom pomáha svojimi cennými radami. Dcérku momentálne učí korčuľovať. Užíva si čas s rodinou, no niekde vnútri ho to stále ťahá k trénovaniu a nebojí sa to povedať. Toto povolanie má v krvi.
Ani jeho manželka by napriek zlej skúsenosti nemala problém s jeho návratom k tejto profesii. "Ľúbila by som ho o trošku viac, keby som s ním bola o trošku menej," žartuje. "Potrebuje to a je v tom dobrý. Verím v neho. Viem, že sa polepší."
"Na tom, čo sa stalo, nesiem vinu ja," chlapsky priznáva Montgomery. "Zraniteľnosť je vlastne pozitívna vec, ktorá pomáha rásť dôvere a láske. Z toho vyplýva, že rastiem. Žijem svoj život s vďačnosťou."
"Je to ako dostávať sa z autonehody. Som pripravený sadnúť si opäť za volant."