Cehlárik: Zo Slovenska mám návyky, ktoré sa v NHL ťažšie odstraňujú

Je typom hráča, akými sa slovenský hokej pýšil kedysi. Má šikovné ruky, výnimočné myslenie, je kreatívny, dokáže skvele zakombinovať i strieľať góly. Napriek tomu za tri sezóny v Bostone odohral len 37 zápasov. „V hokejových veciach to nie je,“ priznal v rozhovore pre SME PETER CEHLÁRIK.

V minulej sezóne ste strelili dva góly hneď v prvom zápase za Boston. Tréner Bruce Cassidy priznal, že váš výkon ho nútil premýšľať, prečo vás nepovolali do prvého tímu už skôr. Napokon ste v Bostone odohrali dvadsať zápasov. Ako to vnímate?

V lete som urobil všetko, aby som sa dostal do prvého tímu. Kemp mi vyšiel herne i bodovo. Z prvého tímu som odišiel ako posledný útočník. Tréneri priznali, že som im rozhodnutie sťažil.

Na farme som bol pár týždňov frustrovaný. Potom som sa rozbehol, začalo sa mi dariť a opäť ma vytiahli do prvého tímu. Bol to najlepší moment sezóny, v ktorom som odohral dvadsať zápasov v NHL.

Neskôr ste sa opäť vrátili na farmu do Providence a nehrali v žiadnom zápase Bostonu v play off NHL. Čím si to vysvetľujete?

Posledných päť zápasov v Bostone som mal nevyrovnané výkony. Raz som hral viac, potom menej. Hral som s rôznymi spoluhráčmi. Bolo len na mne, ako sa s tým vyrovnám. Mohol som to zvládnuť lepšie. Do Bostonu prišli dvaja hráči na moju pozíciu, ktorí berú tri milióny dolárov ročne. A vtedy pre hráča, ktorý je na hrane, nie je jednoduché sa udržať v tíme.

Po vypadnutí s Providence Bruins v play off AHL ste ostávali v Bostone pre prípad, že by sa zranili niektorí hráči. Aké to bolo len trénovať a sledovať, ako sa tím postupne dostal až do finále?

Prvé dva týždne sme boli skupinka jedenástich hráčov, ktorá trénovala v Providence. Potom sme sa presunuli a trénovali v Bostone. Bolo to vždy po tréningu prvého tímu. Bol som však stále zbalený a čakal, či ma z klubu pustia na majstrovstvá sveta.

Vtedajší generálny manažér hokejovej reprezentácie Miroslav Šatan priznal, že sa pokúšal o to, aby ste si zahrali na šampionáte. Boston vás však nepustil. Prečo?

Bol som v kontakte s Mirom Šatanom. Bol som vďačný, že reprezentácia mala o mňa záujem a čakala do posledného dňa. Z klubu ma nechceli pustiť. Keby sa zranili jeden či dvaja ľaví útočníci, mohol som ich nahradiť.

Snažili sme sa vedenie Bostonu presvedčiť, že by som prišiel na Slovensko a v prípade potreby sa vrátil do USA. Pre klub to bol risk, ktorý nechceli podstúpiť.

Ste útočníkom s výnimočným myslením, šikovnými rukami a originálnymi ťahmi na ľade. Prečo ste teda za tri sezóny odohrali v Bostone len 37 zápasov a výraznejšie sa zatiaľ nepresadili v NHL?

V hokejových veciach to nie je.