Američania dali gól, chlapec so slovenskou vlajkou kričí od radosti

Bola štvrťhodinka pred úvodným vhadzovaním osemfinále medzi Slovenskom a USA. Na tribúnach však bolo poloprázdno.

Vidieť boli len skupinky kórejských školákov, ktorí si zrejme namiesto vyučovania mohli pozrieť pre nich netradičný šport so zahnutými palicami a pukom.

Niektorí mali v rukách slovenské vlajky, iní americké. Ktovie, či vedeli, ktoré dresy, komu patria.

Zápas sa začína a tribúny sú zrazu plné. Neuveriteľné.

Usporiadatelia vedia, že počas olympiády sa patrí mať hľadisko zaplnené. Tak aj urobili. Slovák žijúci šesť rokov v Južnej Kórei hovorí, že mu to príde ako platený komparz. A možno len stačili vstupenky zdarma.

Americký hokejista nastreľuje puk z obranného pásma až na slovenského brankára Jána Laca. Na tribúnach je hukot. Nie, gól nepadol. To si len domáci diváci mysleli, že môže.

O chvíľu sa krik opakuje. To keď sa dvaja hráči zrazia pri mantineli. Keď v druhej tretine dajú Američania gól, kórejský chlapec so slovenskou vlajkou kričí ako o život.

Predpokladám, že nevedel, kto strelil práve gól. Ale to je vedľajšie. Hlavne, že nemusí byť v škole.

Celková atmosféra počas zápasu je zvláštna a ponurá. Američania raz kričia JU-ES-EJ, JU-ES-EJ.

Zhruba dvadsať Slovákov im párkrát kontruje. Inak je na štadióne počuť len ticho prerušované občasným híkaním.