Niektorí hráči by plakali, ja som z Moskvy odchádzal s úsmevom, tvrdí Ďurica

Desať hráčov zo súčasnej nominácie zažilo majstrovstvá sveta v Afrike pred šiestimi rokmi. Môže to byť pre slovenský tím výhoda?

„Čím sa mužstvo viac pozná, tým je to lepšie. Je to o skúsenostiach. S Martinom Škrtelom hrávame spolu dlho a poznáme jeden druhého. Je výhodnejšie, keď je kostra tímu pohromade, ako nazbierať dvadsať neznámych hráčov a ísť s nimi na ihrisko.“

V kádri patríte k najskúsenejším futbalistom. Čo je dôležité pri príprave na takéto veľké podujatie?

„Je to o psychickej pohode. Žiadny stres. Každý hráč by sa mal dobre naladiť, myslieť pozitívne a koncentrovať sa na svoj výkon.“

Čo očakávate od sústredenia v Rakúsku?

„Sústredenie slúži na to, aby sme získali trochu sily, kondície, ale najmä doladili formu. Nech sme všetci pripravení odovzdať na šampionáte maximum.“

V akej pohode ste prišli do národného tímu?

„Som rád, že som opäť s chlapcami. V klube som hrával pravidelne, takže po fyzickej stránke sa cítim optimálne. V klube sme sa síce trápili v útočnej fáze, ale v obrane sme hrali vynikajúco. Dostávali sme málo gólov, čo určite zdvihlo aj moju psychiku.“

V Lokomotive Moskva sa vám skončila zmluva, ktorú ste nepredĺžili. V klube ste strávili sedem a pol roka. Odchádzalo sa vám ťažko?

„Niektorí hráči, ktorí skončia v klube po takom dlhom čase, by mali slzy na krajíčku. Ja som odchádzal s úsmevom. Už dopredu som sa na to pripravoval. Rozlúčka bola pekná. V sobotu sme odohrali posledný zápas, po ktorom ma ľudia vyprevádzali potleskom. Všetkých spoluhráčov som pozval na večeru.“

Máte tridsaťštyri rokov. Veríte, že po vydarenom šampionáte môžu ešte prísť napriek veku zaujímavé ponuky?

„Ponuka sa vždy nájde. Bude len na mne, či ju prijmem. Futbal si už užívam, je to predsa hra, ktorú som si vybral odmalička. Nie preto, žeby som chcel zarábať veľké peniaze. Jednoducho