Nie som v stave súťažiť, tvrdí krasokorčuliarska olympionička. Ani jej brat
BRATISLAVA. Slovenské krasokorčuľovanie pocestuje na januárový európsky šampionát vo švajčiarskom Berne bez svojej líderky.
Olympionička Ivana Reitmayerová túto sezónu odvoláva jednu súťaž za druhou. Najskôr Nepelov memoriál, potom Grand Prix v Grazi. V novembri prvý raz v kariére dostala pozvánku na preteky lukratívneho seriálu ISU Grand Prix v Moskve, ale napokon sa ospravedlnila pre zranenie. Nenastúpi ani na spoločných majstrovstvách troch krajín (Slovenska, Česka a Poľska) od piatka do soboty v Žiline.
Ivana: Boj každý deň
Ivana sa od augusta pripravuje v islandskom Akureyri, kde jej mama a trénerka dostala angažmán. Na pondelok mala letenku do Bratislavy, ale na poslednú chvíľu ju stornovala.
„Je mi to veľmi ľúto, lebo strácam titul majsterky Slovenska, ale momentálne nie som v stave, v ktorom by som
mohla pretekať," odpísala nám dvojnásobná slovenská šampiónka e-mailom zo severu kontinentu. „Mám veľa zdravotných problémov. Môj bok ešte nie je v poriadku a k tomu sa pridali bolesti chrbta. Takže je to veľmi ťažké... Boj každý deň."
„Zväz zatiaľ o neúčasti v Žiline neinformovala, svoj klub - ŠKP Bratislava - údajne áno," reagovala včera napoludnie šéfka slovenského krasokorčuľovania Mária Hrachovcová. „Rátali sme s ňou na majstrovstvá Európy, ale keďže sme ju od marca nevideli jazdiť, tak nominujeme jednu z trojice Karolína Gutová, Alexandra Kunová a Karolína Sýkorová."
„Som si vedomá, že nebudem môcť nastúpiť na európskych majstrovstvách, ale marcové svetové snáď ešte nie sú stratené," nádeja sa Reitmayerová. „Celú sezónu určite nevypustím. Pravdepodobne sa zúčastním na medzinárodných pretekoch v Reykjavíku."
Von z hry je aj brat Peter
Reitmayerová zažiarila v predminulej sezóne. V šestnástich rokoch vyhrala Nepelov memoriál a na premiérových majstrovstvách Európy (2009) skončila jedenásta, keď predviedla šiesty najlepší krátky program. Vzápätí na svetovom šampionáte bola z Európaniek dokonca siedma a celkovým štrnástym miestom sa kvalifikovala na olympiádu.
Vo vancouverskej sezóne na ňu doľahla kríza (na ZOH skončila na 28. mieste). Ako v jej veku mnohé krasokorčuliarky, začala mať problémy s trojitými skokmi, ktoré dovtedy skákala na požiadanie. Keďže sa k nim pridružili zdravotné a asi aj psychické, doteraz ju neprekonala.
Predošlými výkonmi však získala pre Slovensko jedinú priamu miestenku do hlavnej súťaže ME 2011 - federácia ich v oboch sólových kategóriách rozdala po 18, ostatných čaká kvalifikácia.
Mimo hry je aj Ivanin o pol druha roka mladší brat Peter, expertami pokladaný za ešte väčší talent, ktorý v januári debutoval 24. miestom na kontinentálnom šampionáte. Ani on však v tejto sezóne ešte neštartoval a v Žiline takisto nebude obhajovať slovenský titul. Dlhodobo ho trápi chrbát. Po lekárskych vyšetreniach v Bratislave dostal odporúčanie intenzívne posilňovať medzilopatkové svalstvo a včera odletel znova na Island.
"Dokedy tu budeme, ešte nevieme ani my," odkázala z Islandu Ivana.
„Som si vedomá, že nebudem môcť nastúpiť na európskych majstrovstvách, ale svetové snáď ešte nie sú stratené."
Ivana Reitmayerová
