BRATISLAVA. Pätnásty ročník extraligy fanúšikov nepriťahuje. Kluby sľubovali, že sezóna bude najzaujímavejšia v histórii, ale divákov neláka. Na väčšinu štadiónov chodí len hŕstka ľudí, zaplniť halu vedia akurát v Košiciach.
Líder predvádza najlepší hokej a Steel aréna ponúka najkultúrnejšie prostredie. Inde je chladno, zlé sociálne zariadenia a v predražených bufetoch rady.
Hokejová eufória je stále aj na Záhorí. Ľudia sa chodia na Žigmunda Pálffyho pozrieť zo širokého okolia, fanúšikov má Skalica po Senicu a Malacky. V závere prvej fázy základnej časti dokázali proti Košiciam a Trenčínu zaplniť tribúny takmer do posledného miesta. Nestáva sa to často, ale aj vďaka malému štadiónu patria medzi výnimky.
Medzi tie sa dá zaradiť aj Martin. Na severe Slovenska je hokejových miest viacero, na lídra skupiny o play off chodí stabilne okolo troch tisícok ľudí. Štadión s kapacitou 4200 divákov zapĺňajú v centre Turca rovnako už niekoľko sezón, podobnú návštevnosť ako teraz mal aj v závere minulého ročníka základnej časti.
Hlásenia sú vtipné
Inde na hokej akoby ani zvedaví neboli. Fanúšikovia Slovana vždy očakávajú od svojich plné nasadenie, kým ho belasí nepredvádzajú, na tribúny nepríde viac ako dva a pol tisíca ľudí. Hlásateľ väčšinou zahlási návštevu tesne pod päťtisíc, to vzbudzuje skôr úsmev na tvárach najvernejších.
Kým svetelná tabuľa informovala v súboji s Popradom o 4829 predaných vstupenkách a permanentkách, tribúny boli takmer prázdne. Vysvetlenie je jednoduché - nie každý, kto má permanentku, na hokej aj príde.
„Ťažko povedať, čím je spôsobený úbytok divákov na našich štadiónoch. Môžem potvrdiť, že na extraligu chodí menej ľudí, ale Slovana sa to až tak nedotklo. Je to pokles asi päť až desať percent," povedal generálny manažér Slovana Maroš Krajči, ktorý je zároveň aj predsedom predstavenstva Pro Hokeja.
„Čo sa týka permanentiek na Slovane, približne sedemdesiat percent ich držiteľov sú fyzické osoby a len tridsať právnické. Je priamo súčasťou zmluvy, že aj sponzori si celosezónnu vstupenku musia kúpiť."
Zúfalé návštevy sú vo Zvolene či Trenčíne. Kým obe mužstvá pred sezónou pasovali odborníci do pozície ašpirantov na titul, teraz hrajú najslabší hokej spomedzi tímov hornej šestky.
A podľa toho sa správajú aj diváci. Pred rokom prišlo v Trenčíne na duel s Košicami 5820 divákov. Súboj v polovici januára, v ktorom Považania zdolali Zvolen v súboji o nadstavbu, videlo naživo iba 2560 ľudí. Najhoršie je na tom reprezentačná dvadsiatka, ktorá drží negatívny rekord - jej zápas s Nitrou videlo iba 435 divákov. Podobne sú na tom aj v Kežmarku, Žiline či Poprade. Tam majú čísla iba o málo vyššie.
Napriek tomu, že Pro Hokej presné údaje o návštevnosti zverejní až po sezóne, viacero odborníkov z radov klubov neoficiálne priznalo, že záujem divákov o zápasy naživo na štadióne klesá.
Na vine nie sú vysoké ceny vstupeniek, ale nižšia atraktivita zápasov - aj napriek novému modelu sa priveľmi často hrá stretnutie, v ktorom nejde prakticky o nič. Počas celej základnej časti boli takými najmä zápasy medzi mužstvami, ktoré nehrali o čelo či o prvú šestku.
Televízia nie je vinná
Od novej sezóny vysiela priame prenosy zo všetkých štadiónov huste.sk. Jeho prevádzkovateľ, televízia Joj, odmieta, že by stránka ubrala divákov na štadiónoch. „Konkrétne údaje o návštevnosti ešte poskytovať nebudeme. Rozhodne sme klubom divákov nezobrali. Ide o odlišné cieľové skupiny," povedala hovorkyňa televízie Tatiana Tóthová.
Slovenská televízia nevysiela z každého kola všetky zápasy, ale má oveľa viac potenciálnych divákov, keďže na Slovensku ešte sledovanie televízie cez internet nie je rozšírené. Minulý rok odvysielala 66 prenosov na Dvojke a Trojke, tento rok spolu zatiaľ osem duelov. „Väčšina našich divákov nemá veľmi možnosť prísť na štadión. Prenosy sledujú ľudia z celého Slovenska, nie len z miest, kde sa hrá extraliga," hovorí programový riaditeľ STV Roman Lipták.
Svetlou výnimkou sú Košice, kde sa fanúšikovia vo výnimočnej aréne tešia, že po desiatich rokoch sa do ich mesta vráti hokejový titul. Čiastočne nováčik z Banskej Bystrice, kde však pretrváva zvyk odskočiť si na hokej v polovici druhej tretiny zadarmo. Ani v Skalici nechodí toľko ľudí, koľko by si Pálffyho tím zaslúžil.
Na ostatných extraligových štadiónoch návštevy hrozivo padajú. Už aj pred Vianocami, keď finančná kríza neútočila tak bezprostredne. Skôr prišla hokejová kríza, maratón základnej časti nelákal. Divákov unavila monotónnosť, zo zápasov bez iskry ich vyháňala zima. Aj opakovaná otázka: čo robí dvanásť profesionálnych súpisiek, keď pána Pálffyho zase nevládze nik dostihnúť ?
Ideálne je, keď mužstvo vyhráva a hrá pekný hokej. Od oboch vecí si odvyká
v Trenčíne čoraz viac ľudí. Nitrianske nadšenie vybledlo už na začiatku sezóny. Spoločnosť Žilina, Kežmarok, Zvolen a Poprad je pre imidž profesionálnej súťaže úplná katastrofa. Zvláštny prípad
je Púchov, kde si mesto dva roky nenašlo cestu k dvadsiatke. Skoro tá istá partia mladíkov na prelome rokov zdravými výkonmi na šampionáte v Kanade pobláznila celé Slovensko. Prečo sa jej niečo podobné nepodarilo doma? Možno preto, že ostali zalezení v obrane a nevyužili prirodzenú mladícku dispozíciu. Útočnú dravosť so streľbou a gólmi.
Príkladom vývoja fanúšikovskej (ne)dôvery môže byť Poprad. Pred poldruharokom prezident klubu Anton Danko oficiálne vyhlásil útok
na prvý titul v histórii. Hrdo a prelomovo mediálne argumentoval tým, že platy špičkových hráčov sa vtedy blížili k hranici dvestotisíc korún mesačne. Región strávil sumy, no predovšetkým následné kroky klubu tak, že stratil cestu na štadión. Darmo je v Poprade iné mužstvo, tréner i nové sedačky.
