Japonci zabudli postaviť cieľ. Lyžiarske šampionáty čelili živlom aj vojne

CORTINA, BRATISLAVA. Niektoré pretekárky netrpezlivo prešľapovali na mieste, iné sa venovali strečingu, ďalšie diskutovali a vyčkávali.

Pôjdeme? Či zasa nie?

Na aktuálnych majstrovstvách sveta v zjazdovom lyžovaní v Cortine d'Ampezzo mali udeliť už dve sady medailí, no zatiaľ víťazí len príroda.

Pondelňajšiu kombináciu aj utorňajší superobrovský slalom žien museli odložiť. Organizátori tak hneď od začiatku improvizujú.

Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní čelili aj v minulosti mnohým výzvam. Doteraz najväčší zmätok sprevádzal svetový šampionát v roku 1993 v japonskej Morioke.

Bolo to prvý raz, čo sa podujatie takéhoto rangu uskutočnilo v Ázii. 

• Aktualizovaný program MS v zjazdovom lyžovaní 2021 >>>

Lyžiarov dotiahol najbohatší muž

Japonci získali právo hostiť šampionát v roku 1988. Vtedajší prezident Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS) Marc Hodler nepoprel, že voľbu dejiska ovplyvnilo aj ekonomické hľadisko, keďže Japonsko s 20 miliónmi rekreačných lyžiarov predstavovalo pre výrobcov lyžiarskeho výstroja zaujímavý trh.

Jeden z čelných predstaviteľov FIS neskôr pre denník Salzburger Nachrichten priznal, že dva mesiace po triumfe japonskej kandidatúry existovala väčšina lyžiarskeho areálu Šiizukuiši iba vo forme plánov na papieri a na mieste bolo jedno parkovisko a lanovka.

Za päť rokov však už bolo všetko pripravené, lyžiarske stredisko nechal neďaleko mesta Morioka vybudovať Jošiaki Cucumi, japonský realitný magnát a v tom čase najbohatší človek na svete.

"Počasie v Japonsku sa považovalo za riziko, ale realita prekonala všetky očakávania. Počas prvého týždňa snežilo každý deň, organizátori zápasili s prívalmi mokrého snehu a uskutočnila sa iba jedna disciplína. V tlačovom stredisku sme si už zvykli na dva opakujúce sa oznamy - RACE POSTPONED a RACE CANCELLED," spomína Ľubomír Souček.

Terajší riaditeľ mediálnej komunikácie Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) bol v Morioke jediný slovenský novinár.

Úsmevne vyznieva krátky dokument nemeckej televízie BRD zo šampionátu. Zástupca FIS na ňom pred kombinačným slalomom žien, čo bola úvodná disciplína, diskutuje s organizátormi, aby zvýraznili cieľový priestor transparentom FINISH.

S niečím takým totiž nepočítali. 

Japonci však napokon takmer všetko zvládli. "Pre zlé počasie sa neuskutočnil mužský super-G. Vo skvelej forme jazdiaci Nór Kjetil André Aamodt tým zrejme prišiel o zlatý hetrik, keďže predtým vyhral slalom aj obrovský slalom," dodal Souček.

Nie je sneh, nebude šampionát

O dva roky neskôr mali zjazdári súťažiť o tituly v Sierra Nevade, ale šampionát museli posunúť o rok, pretože v španielskom stredisku chýbal sneh.

Zrušenie podujatia v pôvodnom termíne tri dni pred oficiálnym otvorením spôsobilo straty vo výške 16,2 milióna švajčiarskych frankov.

Viaceré televízne spoločnosti museli demontovať nachystané stanovištia, Rakúšania už mali pripravený v dejisku Rakúsky dom, kam doviezli množstvo potravín.

Vrtochy počasia sužovali najmä počas prvého týždňa aj organizátorov MS 1982 v rakúskom Schladmingu. "Brodili sme sa po kolená vo vode," spomínal pre ORF šéf FIS Gian-Franco Kasper.

Majstrovstvá sveta 1991 v rakúskom stredisku Saalbach-Hinterglemm boli najslnečnejšie za ostatné roky, čo Marc Hodler komentoval slovami, že len na dvoch miestach na Zemi svieti slnko tak intenzívne - na Sahare a v dejisku MS v lyžovaní. 

Šampionát však ovplyvnila komplikovaná geopolitická situácia. Len päť dní pred otvorením sa začala vojenská operácia Púštna búrka, v ktorej medzinárodná koalícia vedená USA zaútočila na iracké sily okupujúce Kuvajt.

Organizátori MS čelili zvýšeným nárokom na bezpečnosť pretekárov, najmä americkej výpravy. Tím USA pricestoval neskôr, až po odjazdení prvých dvoch disciplín.

Aj organizátori MS 2005 v Bormiu mali šťastie na pekné počasie, napriek tomu museli o jeden deň preložiť obrovský slalom mužov.

Dôvodom bol štrajk zamestnancov talianskej televíznej spoločnosti RAI, ktorá zabezpečovala televízne prenosy zo šampionátu.