Môžeme byť radi, že kanoistiku nevyradili z olympiády, vraví Vlček

Nehovoríte si niekedy, že už máte tréningovej driny a života profesionálneho športovca dosť?

„Chvalabohu, som ešte nedospel do štádia, že by som to zvažoval. Možno som si hovoril, že keď to po olympiáde v Riu nepôjde a budem sa trápiť, tak by som to zvažoval. Ale zatiaľ robím všetko s chuťou. Po olympiáde opadol stres, stále ma to baví a ide sa mi dobre.“

Aká bola táto zimná príprava v porovnaní s vlaňajšou olympijskou?

„Pred olympijskými hrami to bolo stresujúce. Cítili sme tlaky. Každú chvíľu sa spomínala medaila. Uvedomovali sme si, že ak nič nepokazíme, máme na to, aby sme dosiahli dobrý výsledok. A to nás zväzovalo ešte viac. Keď si uvedomujete tú zodpovednosť, niekedy práve z toho vyplývajú chyby. Teraz sme sa na sezónu pripravovali v uvoľnenejšej atmosfére. Bolo to viac v pohode. Aj tréningy nám šli hladšie. Robili sme to s väčšou chuťou.“

Ako spracovali vlaňajší úspech dvaja najmladší členovia štvorkajaku Denis Myšák a Tibor Linka? Nepodľahli trochu sláve?

„Úspech určite človeka zmení, ale myslím, že Tibora aj Denisa to zmenilo v pozitívnom zmysle. Ostali hladní po víťazstvách. Vedia, čo to prináša. Zmenilo ich to, ale dalo im to veľa do ďalšej kariéry. Zistili, o čom je olympiáda. Veľa sa naučili.“

Roky chodíte na jarné sústredenie do Kalifornie. Zažili ste tam tento rok niečo netradičné?

„Boli sme sa pozrieť na vyhliadkovej lodi na plavbu veľrýb. A mali sme veľké šťastie, naozaj sme jednu videli. Bol to pekný zážitok, ale odrazu celú loď zahalil hrozný smrad. Obzerali sme sa, čo sa stalo. Nechápali sme, či sa niekde nepokazila toaleta, ale potom nám posádka oznámila, že ak niečo cítime, tak to iba veľryba otvorila ústa. Nikdy by mi nenapadlo, že aj jej páchne z úst. A potom cestou do Európy sme v lietadle stretli jedného hrdinu z nášho detstva.“

Koho?