Svitko o Dakare: Stále je to veľký risk. Kto chce uspieť, musí ísť aj 150-tkou

BRATISLAVA. Pri mene má vo výsledkovej listine logo slávnej rely a pod ním nápis Legend. Do tejto kategórie spadajú na najslávnejšej diaľkovej rely len tí najskúsenejší pretekári.

Patrí medzi nich aj Štefan Svitko. Od roku 2010 nechýbal na Dakare ani jediný raz. V januári odštartuje na slávnej rely po trinástykrát. 

„Pripravoval som sa poctivo. Nič som nepodcenil. Kondične som na tom dobre. Ale na Dakare vás vždy môže niečo prekvapiť. Sústredím sa, ako by to bol môj prvý ročník,“ hovorí 39-ročný motocyklista. 

Jeho maximom je druhá priečka z roku 2016. Vlani skončil ôsmy. Aj teraz bude jeho cieľom umiestnenie v najlepšej desiatke. 

Slovák pravidelne bojuje o najvyššie priečky a na nebezpečnú rely sa vracia každý rok. Nič na tom nezmenili ani smutné okolnosti spred roka.

Vtedy zastal pri nehode argentínskeho kamaráta Pabla Goncalvesa. Poskytoval mu prvú pomoc, no nepodarilo sa mu ho zachrániť. „Manželka s mamou by boli najradšej, keby som skončil. Ale ja som pretekár,“ vraví Svitko. 

Kedysi na pády nebral ohľad

Medzi motorkármi je na Dakare v špičke zrejme najstarší, hoci sa tak necíti. 

„Ani neviem, či je niekto zo súperov odo mňa starší. Netuším či má niekto z nich 39 rokov. Ale necítim sa ako veterán. Na Slovensku sú veteráni až od štyridsiatky. Stále sa cítim dobre,“ hovorí s úsmevom. 

Po jazdeckej stránke však prešiel veľkou zmenou. Keď porovnáva prvé ročníky slávnej rely a posledné, vníma rozdiely.  

„Ako mladší som jazdil nerozvážne,“ priznáva. Často išiel naplno. Nebral ohľad na pády, jamy, či na nebezpečný terén. 

„Bol pre mňa problém sledovať roadbook a zároveň sledovať trať. Som si myslel, že som na endure, na motokrose. Stále som držal plný plyn.

Bol som rozbitý, mal som pády, trafil som jamu. A aj keď som spadol, vstal som a išiel som zase naplno. Ale to viedlo len k ďalším pádom,“ opisuje.