RIGA. Prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) zaskočilo ohlásenie zámeru časti extraligových klubov založiť si vlastnú hokejovú ligu (PHL).
Miroslav Šatan na nedeľnom brífingu v Rige uviedol, že vyhlásenie PHL deň pred štartom MS v hokeji 2023 považuje za nefér voči všetkých členom reprezentácie.
Šatan: Chceli sme sa venovať iba MS
SZĽH v uplynulých mesiacoch rokoval s klubmi extraligy združenými v Asociácii profesionálnych klubov (APHK) s cieľom vyriešiť zmluvnú núdzu.
Do nej sa APHK dostala pre to, že predala marketingové práva súvisiace s extraligou aj na sezóny 2023/24 a 2024/25, pričom tieto práva už od SZĽH nemala garantované.
"My sme sa chceli venovať iba MS, ale po informáciách, ktoré vyšli von, musíme zareagovať. My vedieme s klubmi asi tri mesiace nejaké rokovania.
Chceli sme to vyriešiť v našej kuchyni, ale bohužiaľ, po viacerých pokusoch o dohodu považujem za podlé, že niekto zverejnil takéto informácie deň pred štartom MS. Máme tu veľa hráčov aj trénerov z extraligy, dokonca aj masérov.
Všetkých to ovplyvňuje. Fanúšikovia sa tešili na hokejový sviatok, ktorý je raz za rok a keďže rokujeme už tri mesiace, určite to mohlo počkať," povedal Šatan na brífingu v lotyšskom dejisku svetového šampionátu.
PHL zatiaľ neakceptovala kompromis
Podľa šéfa zväzu sa jeho predstavitelia snažili o kompromis, no ten nebol zatiaľ zo strany PHL akceptovaný.
"My rokujeme od februára a ponúkli sme niekoľko riešení. Ponúkli sme niekoľko kompromisov aj majiteľom klubov a aj sponzorom. Predĺženie opcie bolo na stole do 31. marca, ale kluby nejavili aktivitu, alebo ochotu dohodnúť sa.
Ale rokovania pokračovali, z našej strany išlo viacero návrhov. Ich požiadavka znela, aby sme im dali riadenie ligy a marketingové práva na 10 rokov. Pre nás je to neakceptovateľné.
Naša posledná ponuka bola 10. mája, po nej boli zo strany viacerých klubov pozitívne ohlasy. O deň neskôr však druhá strana zverejnila v médiách informáciu o spustení PHL. My si myslíme, že nie je potrebné, aby vznikali nejaké nové spoločnosti, toto je už tretia, ktorú kluby zakladajú.
Naša požiadavka bola, aby v nej bolo všetkých dvanásť klubov. Toto je zasa nejaká ďalšia neúplná organizácia, ktorá chce vzniknúť. My s takýmito ľuďmi, ktorí sú predstaviteľmi PHL, nechceme viesť rokovania po tom, ako sa k tomu oni postavili.
Budeme ich viesť s predstaviteľmi extraligových klubov, ktorí sa do konca mája prihlásia do Slovenskej hokejovej extraligy. A s nimi dojednáme všetko potrebné a budeme sa rozprávať o tom, ako by mala liga vyzerať."
Lažo: Všetko by mal riadiť SZĽH
Generálny sekretár SZĽH Miroslav Lažo zdôraznil, že SZĽH musí fungovať ako celok a štiepenie nikomu neprospieva.
Prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) Miroslav Šatan a vpravo generálny sekretár SZĽH Miroslav Lažo. (Autor: TASR)
"Veľmi nás táto situácia mrzí. Najmä to, že takéto niečo vyplávalo zo stany PHL deň pred MS. My sme rokovali so všetkými vo februári a celá situácia vznikla po tom, keď zástupcovia klubov prišli za nami s tým, že je problém.
My sme neuplatnili opciu na marketingové práva na ďalšie dva roky, napriek tomu APHK si ju voči svojim sponzorom uplatnila a preto vznikla táto situácia. Kluby si opciu uplatnili neprávom a preto vznikla zmluvná núdza.
My sme to však zohľadnili a klubom sme chceli opciu uplatniť, aj keď na to nemali právo. Chceli sme zachovať v hre generálneho partnera na ďalšie dva roky, aby sa mohla zmluva naplniť. APHK vyzerá ako neseriózny partner, ak takéto niečo urobí a vystaví kluby do takejto situácie.
Najskôr tu bol Pro-Hokej, potom APHK a teraz je tu PHL. Všetko by mal riadiť SZĽH a myslím si, že je to veľmi seriózne nastavené. My sme im chceli vyjsť v ústrety tým, že zachováme generálneho i bettingového partnera.
Sto percent všetkých príjmov by išlo na kluby, na zväz by počas tých dvoch rokov išlo nula eur. Potom by sme vysúťažili lepšiu zmluvu. Ja si myslím, že je doba, kedy sa treba spájať a nie rozdeľovať. Potom budeme ďaleko silnejší a dokážeme získať viac prostriedkov."
Zväz chystá ďalšie kroky na zlepšenie
Lažo dodal, že zo strany zväzu sa chystajú aj ďalšie kroky ku zlepšeniu prostredia a všetko odprezentovali klubom.
"Prišli sme s tým, že od budúcej sezóny sprofesionalizujeme rozhodcov, disciplinárna komisia bude promptnejšia, najmä čo sa týka play off. Napríklad, že rozhodne do 24 hodín. Je tam niekoľko ďalších návrhov.
Samozrejme trváme na tom, že súťaž bude vždy patriť pod SZĽH. Riadenie súťaže navrhujeme tak, že v ligovej rade budú dvaja zástupcovia klubov a dvaja zo SZĽH. Aby to bolo fér. Navrhli sme vytvorenie ligovej rady, alebo komisie pre extraligu, kde budú len zástupcovia klubov.
To vieme zadefinovať a riešiť. Na tieto návrhy neprišla žiadna odpoveď, ale prišlo vyhlásenie o založení PHL. Niektorí zástupcovia klubov absolútne nerešpektujú naše stanovy a najvyšší orgán zväzu, ktorým je Kongres.
Žijeme v demokratickej spoločnosti, 121 zástupcov je v Kongrese a tieto kluby nezískali jeho dôveru. A teraz nerešpektujú demokraticky zvoleného prezidenta, ani výkonný výbor a presadzujúc si niečo svoje."
IIHF nepodporuje snahu klubov
Pre kluby v PHL by v prípade osamostatnenia nastal výrazný problém. Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) informovala SZĽH, že aktivitu niektorých klubov v snahe založiť si vlastnú súťaž nepodporuje.
To znamená, že kluby by nemohli vykonávať medzinárodné prestupy medzi ich klubom a klubom zo zahraničia.
"Tí, ktorí sa rozhodnú ísť vlastnou cestou nebudú mať tie výhody, ktoré im zväz ponúka. Museli by si totiž samé financovať rozhodcov, delegátov, matriku, informačný systém, nezávislé kontrolné komisie ako je disciplinárna a arbitrážna komisia, ktoré doposiaľ v celom rozsahu financuje SZĽH.
Zástupcovia IIHF sú znepokojení s tým, čo sa deje, ale máme informáciu, že nebudú dávať novému subjektu výnimky, transfery budú naďalej robené cez SZĽH," dodal Šatan.
Nie je jasné, kto by v PHL štartoval
Ak by reálne PHL odštartovala, stále nie je jasné, kto by v nej štartoval. Šatan uviedol, že viaceré kluby v APHK nie sú stotožnené s tým, že má vzniknúť nová súťaž.
"My máme informácie, že ten počet sa mení, nevieme teraz, aký je tam stav. Ale vieme o klube, kde 90 percent majiteľov nevedelo, že ich klub prihlásili do tohto projektu. Takže koľko ich je, to uvidíme asi až na konci mája, keď budeme vedieť, kto sa prihlásil do extraligy.
Ak to neurobia, je to ich rozhodnutie. Ja môžem len vyzvať k zodpovednosti pre slovenský hokej. Neviem, aké garancie budú mať hráči v kluboch. My niečo garantujeme a budeme aj naďalej."
Stále teda hrozí, že na Slovensku vzniknú dve nové súťaže, čím sa logicky otupí kvalita v oboch.
"Stále sme nechali otvorené dvere, kluby do extraligy sa môžu prihlásiť do konca tohto mesiaca. S tými sa budeme rozprávať, ako ďalej. Ostatné kluby môžu urobiť to, že sa neprihlásia do súťaže a rok môžu byť mimo, ale stále môžu byť členom SZĽH.
Druhý rok sa musia rozhodnúť a ak sa neprihlásia, podľa stanov im zanikne členstvo. A ak by chceli hrať opäť najvyššiu súťaž, museli by ísť cez druhú ligu," uzavrel Šatan.