Trnava má nový hit. Za jeho prezývkou je čierny kabát

Futbalový Spartak Trnava je v eufórii. Tréner MICHAL GAŠPARÍK (39) je najnovší hit. Spartak pod jeho vedením dvakrát za sebou zdolal Slovan Bratislava. Po druhom triumfe ho nosili na rukách a lietal vo vzduchu. Hráči naňho kričali Pochettino, Pochettino, čo je narážka na slávneho trénera Paríža Saint Germain.

Ako vznikla vaša prezývka Pochettino?

Začal to jeden fanúšik, lebo som mal čierny kabát. Podobný nosí aj Mauricio Pochettino. Potom sa toho chytila celá kabína. Odvtedy to počúvam stále (smiech).

Jednou z tréningových metód Pochettina bolo, že hráči chodili po žeravých uhlíkoch. Nemáte niečo podobné?

To nie. Snažím sa od každého trénera niečo odpozerať, ale moja prezývka súvisí s oblečením.

Podľa štúdie vedcov z univerzity v Portsmouthe má na výkon futbalistov veľký vplyv oblečenie a vzhľad ich trénerov. Elegáni mávajú na výsledky zápasu oveľa pozitívnejší vplyv ako tréneri v teplákovej súprave. Držíte sa toho?

Myslím, že tréner by mal byť na lavičke upravený. Vyzerá to dôstojnejšie, ako keby bol v nejakých teplákoch.

Máte ešte niečo podobné s Pochettinom?

Paríž Saint Germain má momentálne pod jeho vedením výbornú prechodovú fázu. Myslím, že aj nám sa v tomto smere darí. Dajme tomu, že traja cudzinci, Saymon Cabral, Milan Ristovski a Yusuf Bamidele, ktorých máme vpredu, z toho veľmi dobre ťažia.

Pochettino zvykol mať až trojfázové tréningy. Potrpíte si na tvrdý tréning?

Trojfázové? Až toto nie. Trošičku som musel zmeniť tréningový proces a trénujeme menej ako trebárs predtým s tímom do 19 rokov. Pomáhajú mi GPS dáta a kondiční tréneri ma v nejakých veciach brzdia.

Máme dáta, z ktorých vychádzame. Trénujeme objemovo na úrovni ako trebárs elitné mužstvá Premier League. V tomto sa snažíme dostať na ten istý level.

Môžete byť konkrétnejší?

Máme trebárs dáta, že za týždeň musíme spraviť štyridsať kilometrov v tréningovom mikrocykle so zápasom. Toho sa držíme. Sú tam aj nejaké rýchlostné úseky. Dáta spracúvame a na základe toho dopĺňame tréningy, aby nám všetko sedelo. Vtedy by mal byť hráč ideálne pripravený na zápas.

Čiže dáta hrajú vo vašom prípade veľkú rolu?

Jednoznačne, ale v tomto mi pomáhajú aj asistenti, spolupracujeme. Futbal sa v tomto smere veľmi posunul. Nemôžeme zaostávať.

Odporúčate hráčom, ako sa majú stravovať?

Aj toto riešime. Chalani už mali aj prednášky. Spolupracujeme s jednou firmou, ktorá nám odoberá vzorky z krvi. Na základe toho vyhodnotia, čo komu chýba. Ušijú suplementy hráčovi na mieru.

Legendárny Jozef Adamec, ktorý trénoval aj vás, razil známu trnavskú školu. Súčasťou boli kotrmelce, saltá, premety. Aj dnes to ešte frčí?

To sa už vytratilo, naposledy som to zažil ešte v Skalici za trénera Štefana Horného. Teraz sa už využívajú modernejšie metódy. Ale možno je to trošku na škodu pri mládežníckych kategóriách. Tam by to ešte mohlo byť.  

Kto je pre vás trénerskou inšpiráciou? 

Z tých, čo ma viedli, Adam Nawalka. Bol reprezentačným trénerom Poľska a stretli sme sa v Górniku Zabrze. Zo svetových trénerov inklinujem k Mauriziovi Sarrimu. Potom Pep Guardiola a Antonio Conte. To sú traja moji najobľúbenejší, z ktorých sa dá čerpať.

Ako z nich čerpáte?

Čo sa týka Sarriho, páčil sa mi systém 4-3-3, ktorý uplatňoval v Neapole v čase, keď tam bol ešte Marek Hamšík. Išlo o ofenzívu a pressing, o ktorý sa snažíme aj my v Trnave.

V prípade Conteho je vidieť veľmi výrazný rukopis trénera. A má ho veľmi rýchly. To znamená, že dokáže mužstvo rýchlo zmeniť na svoj obraz. Guardiola je proste inovátor, priniesol toľko nových prvkov, že v tomto smere je číslo jeden na svete.

Ste mladý tréner, nemáte ani štyridsať. Podliehate módnym trendom?

Jednoznačne. Mám napozeraných možno tisíce hodín futbalových zápasov. Vždy si to analyzujem a strihám. Keď niečo posúvam hráčom, ukazujem im, ako to robia veľké mužstvá. Potom to prenášame do tréningového procesu aj do zápasu.

Tréner Sarri bol považovaný za vedca, ktorý bol ochotný stráviť trinásť hodín pri videoanalýze. Ako je to u vás?

Analýzy sú v podstate gro môjho trénerského remesla. Aj ja mávam dni, ktoré od rána až do noci strávim pri tréningu a sledovaním videa. Okrem toho sa už iba vyspím. Nemáme také široké realizačné tímy ani videoanalytikov. Z tohto pohľadu si robím všetko sám. Strávim pri tom veľa hodín.

Sarri mal trebárs 33 verzií zahrávania štandardných situácií. Máte niečo podobné?

Sarri to mal aj pri pressingových situáciách. Všetky jeho šablóny poznám a snažíme sa veľa z nich aplikovať aj do nášho systému. Bol som uňho aj na stáži v Neapole. Marek Hamšík a Arkadiusz Milik, s ktorým som hrával v Poľsku, mi otvorili cestu k veciam, ktoré sa tam aplikovali.

Sarri využíval aj drony. Dá sa to aplikovať v Trnave?

My tak ďaleko ešte nie sme. Stačí si však postaviť kameru vyššie a je to podobné. V Trnave však v tomto napredujeme, od novej sezóny by sme mali mať najnovší kamerový systém. Znovu sa o niečo posunieme.

Po druhom víťazstve nad Slovanom vás hráči nosili na rukách a lietali ste vo vzduchu, akoby ste oslavovali titul. Ako ste to vnímali?

Ja som tie emócie trošku brzdil, lebo sme ešte nič nevyhrali. Ešte nemáme isté ani miesto, ktoré nám zaručí účasť v európskych pohároch. Bolo to však spontánne tým, že sme mali cieľ druhýkrát za sebou zdolať Slovan. A to sa Spartaku predtým nepodarilo osemnásť rokov.

Bol to obrovský motivačný faktor. Ukázal som im celú štatistiku vzájomných zápasov od roku 1990. K tomu tam boli motivačné videá. A držali sme sa jednej vety, ktorú som vyslovil: Kto, keď nie my? Kedy, keď nie teraz? Chceli sme to zlomiť a vyhrať aj druhý zápas.

Trnava je najlepším tímom jari. Od vášho januárového príchodu ste získali o deväť bodov viac ako Slovan. Ako si to vysvetľujete?

Dobrou prácou hráčov. Oni sú na ihrisku, sú výborní. Šliape im to a mňa hrozne baví sa na nich pozerať a trénovať ich. Káder je vyvážený. Máme domácich aj zahraničných hráčov, mladých aj skúsených. Mix je dôležitý. Je tam správna chémia.

Nie ste prekvapený z toho, ako sa vám darí?

Iste, nikto nečakal, že to až takto vypáli. Od prvého zápasu, čo som prebral mužstvo, tak šliape. Drží si konštantnú výkonnosť. Dostali sme sa na víťaznú vlnu.

Z juniorky ste rovno prebrali prvý tím Trnavy. Nebol to veľký skok?

Nechcem, aby to vyznelo zle, ale prišlo mi to úplne prirodzené. Predtým som pôsobil aj v trnavskom béčku, chvíľu som robil asistenta aj Michalovi Ščasnému – už v áčku. Bol som na to pripravený.

Ste odchovancom klubu. Nakoľko je pre trénera Spartaka dôležité, že má trnavské DNA?

Beriem to ako moju veľkú výhodu, hlavne v začiatkoch. Vedel som, ako chcem zmeniť mužstvo a čo asi očakávajú fanúšikovia. Dlhší čas boli frustrovaní. V Trnave sú nároční priaznivci. Chcú výsledky aj to, aby sa na hru dalo pozerať. Snažím sa to skĺbiť. Uvedomujem si však, že sa nám nebude dariť stále.

Do Trnavy ste sa vrátili trikrát ako hráč a teraz ako tréner. Vždy vás to ťahalo späť?

Keď som prechádzal mládežníckymi kategóriami, mal som cieľ dostať sa do áčka. Potom som chcel zažiť zahraničie. A následne som túžil po návrate. Chcel som si zahrať na novom štadióne.

Už odmalička sa klubizmus v Trnave vštepuje do hráčov?

Jednoznačne, už od šiestich rokov. Skúste sa ísť pozrieť do našej prípravky. Po každom tréningu spievajú trnavskú pesničku. Sú vedení aj k tomu, že najväčším súperom je Slovan.

Ak ide trebárs tréner Slovana Darko Milanič v Bratislave po ulici, sotva ho niekto spozná. Ako to máte vy?

Zažil som to ako hráč a teraz je to vo funkcii trénera ešte niekoľkokrát znásobené. Darí sa nám a ľudia sú veľmi prajní. Všetci by sa bavili iba o futbale. Radi ma pozdravia, držia palce a povzbudia.

Horšie bude, ak sa vám prestane dariť. Ste na to pripravený?

Verím, že som aj na to pripravený a že ma klub podrží. Lebo s trénermi na Slovensku je to niekedy fakt divné.

Vymysleli ste na Slovan nejakú taktickú pascu, ktorá funguje?

Poctivý výkon. Chalani dali do toho trnavské srdiečko, čo všetci očakávajú. Vyhrali sme dva zápasy za sebou. Slovan nám nedal gól z hry. Chalani si zaslúžia pochvalu.

Mávate motivačný prejav pred zápasom?

Samozrejme. Snažím sa vyvolať iskru v hráčoch pred každým zápasom. Podsúvam tam aj nejaké videá. Trebárs zostrihy z derby s oslavou a fanúšikmi.

Pred zápasom proti Slovanu ich motivovať ani netreba, však?

Niektorých možno treba aj brzdiť a usmerniť. Kabína tým žije.

Vy ste oslavovali, ale 17-ročný Karhan junior aj plakal. Zažil ligový debut, ale po minúte bol vylúčený. Ako ste to videli?

Mrzí ma to, lebo si mohol dlhšie užiť derby. Bol to smolný moment. Ak by tam nebola krv, bol by to zrejme normálny faul na žltú kartu. V prvom momente som si myslel, že je Patrick v pohode, že si z toho nebude nič robiť. Potom sme prišli do šatne a prevládli v ňom emócie. Aj si poplakal. Všetkých nás to mrzelo. Upokojovali sme ho.

Už na pohľad sa junior výrazne podobá na svojho slávneho otca Miroslava Karhana.

To je veru veľká podoba. Aj na ihrisku majú podobné pohyby.

Aj povahovo sú podobní?

Junior je väčší dobráčisko ako otec. Majú však rovnaký prístup. Už v mladom veku je profík. Dáva do všetkého sto percent. Ako tréner sa naňho môžem obrátiť a viem, že ma nesklame.

Aký je Marek Ujlaky, syn ďalšej trnavskej legendy?

To je jediný dorastenec, ktorý ustál ligový debut. Predtým bol vylúčený Lukáš Jendrek v Žiline. Ujlaky junior je iný ako jeho otec. Marek starší bol kreatívny stredopoliar. Mladý je tvrdý a stopér. Takže na ihrisku sú odlišní.