Spoluhráč MAREKA HAMŠÍKA, najmladšieho kapitána futbalového šampionátu, Stanislav Šesták otvorene kritizoval chybu kapitána, ktorá viedla k vyrovnávajúcemu gólu súpera v zápase s Novým Zélandom.
Agentúrny text sme o 17:30 nahradili autorským článkom redaktora SME.
Ako vnímate utorkový zápas s odstupom necelých dvadsatich štyroch hodín?
„Tak nič... Určite obrovská škoda, že sme ten zápas nedotiahli do víťazného konca."
Koho viniť za vyrovnávajúci gól súpera? Ako ste vôbec videli tie smutné chvíle?
„Môj prehraný súboj, centrovaná lopta, gól."
Váš spoluhráč Stanislav Šesták to povedal na rovinu, keď vám vyčítal chybu pred gólom. Ako vnímate takúto adresnú a verejnú kritiku od kolegu?
„Dobre. Som si bol vedomý svojej chyby, bohužiaľ, bola. Z chýb sa treba poučiť. Dnes to už dozadu nevrátime. Život ide ďalej."
Mali ste lepšie pristúpiť k protihráčovi?
„Určite áno."
Takže spoluvinu za gól beriete na seba?
„Určite áno. Bohužiaľ, mám na tom aj svoju vinu."
Je podľa vás správne, ak vás spoluhráč pranieruje verejne. Má sa to robiť, alebo nemá? Bolo to namieste?
„Presne o tom sa nechcem baviť. Ako chalani sme si povedali, že o tom nebudeme hovoriť. Každý vie, kde sa stala chyba. Ja viem, že som ju spravil, a ako som už vravel, človek sa z toho musí poučiť."
Vysvetlili ste si to so Šestákom medzi štyrmi očami?
„Nie, nerozprávali sme sa o tom."
Rozobrali ste si to hráči medzi sebou?
„Rozbor zápasu ešte nebol, tréner nám ešte určite duel dobre rozanalyzuje. A pomaly už musíme myslieť na Paraguaj."
Dokázali ste bez problémov zaspať po zápase?
„Spal som, vždy však chodím spať po zápase neskoro, ale bolo nám to všetkým ľúto. Považovali nás za favoritov, ale ja som si to nemyslel. Dobre sme to rozbehli, no bohužiaľ, v závere sme zápas zbabrali. Teraz to musíme naprávať."
Šanca stále žije...
„My sme zápas s Novým Zélandom neprehrali, nič nie je stratené. Všetky tímy majú v skupine rovnaký počet bodov a všetko je otvorené. Možno bude zápas s Paraguajom rozhodujúci, kto ho vyhrá, ide ďalej."
Vnímali ste vôbec slovenských fanúšikov v hľadisku pri ohlušujúcom zvuku vuvuzel? Prekážalo vám to?
„Pri tých trúbach veľa počuť nebolo, ich sila je obrovská, my hráči sme sa na ihrisku nepočuli, nuž to bolo zložité. Niekedy bolo potrebné, aby sme sa počuli, a nepočuli sme sa. To je jediné negatívum. Slovenské vlajky sme, samozrejme, vnímali."
Čo vám prebehlo hlavou, keď ste nastupovali na prvý zápas na svetovom šampionáte?
„Malo to svoju dynamiku, bol to zážitok na celý život. Bol to ťažký zápas, obe mužstvá dobre bránili. Bolo to o prvom góle. Strelili sme ho my, no potom sme náskok nedokázali udržať."
Dokážete sa spamätať z prehry a prešaltovať hlavy?
„Sme jeden tím, musíme držať za jeden povraz. Je to dôležitý zápas, pri rovnosti bodov rozhodujú vzájomné zápasy, ako vyhráme, môžeme ísť ďalej. Určite to nebude ľahký zápas, akiste ťažší ako proti Novému Zélandu. "
A ste naozaj jeden tím aj po utorku?
„Určite áno."
Dopingová kontrola po stretnutí prebehla v poriadku?
„Dúfam, že áno."
Mysleli sme skôr či bez prieťahov.
„Rýchlo nie, poznám sa z Talianska, trvalo to tak hodinku a pol. Vypil som päť litrov vody. Vraj pomôže pivo, no mne nechutí, bohužiaľ, som na vode (smiech)."
