Rok na Slovensku posilnil moje sebavedomie, vraví kouč Maďarov

V rodnej krajine ho na ulici nespoznávajú, u našich južných susedov je však extrémne populárny. Maďarská futbalová reprezentácia sa pod jeho vedením kvalifikovala na EURO a v Lige národov postúpila do elitnej A-divízie.

Taliansky tréner MARCO ROSSI pre Sportnet hovoril aj o tom, ako rok strávený v Dunajskej Strede ovplyvnil jeho trénerskú kariéru.

Nedávno vás v Maďarsku zvolili za najlepšieho trénera uplynulého roka, nielen medzi futbalovými koučmi, ale celkovo. Čo to pre vás znamená?

Prekvapilo ma to. Uvedomujem si, že Maďarsko je veľmi úspešné v mnohých olympijských športoch, vo viacerých z nich patrí k svetovej špičke.

Na olympijských hrách Maďarsko vždy skončí v prvej desiatke v medailovej bilancii. Vodní pólisti pod vedením Tamása Märcza vlani vyhrali majstrovstvá Európy, takže som túto cenu pre najlepšieho trénera naozaj nečakal. To, že som ju nakoniec získal, len potvrdzuje, že futbal je veľmi populárny šport a v Maďarsku ho ľudia milujú.

Cenu vám, síce virtuálne, odovzdal váš krajan Fabio Capello, bývalý tréner AC Miláno, AS Rím či Juventusu, neskôr reprezentačný kouč Anglicka i Ruska. Ako ste to vnímali?

Aj to ma zaskočilo, netušil som to. Veľmi som sa potešil, veď Capello patrí k najúspešnejším trénerom na svete. Ako hráč som ešte nastúpil proti Capellovmu Milánu. Slová chvály od neho si vysoko vážim. Bola to pre mňa veľká česť.

Všímajú si vašu prácu a výsledky s maďarskou reprezentáciou už aj v Taliansku?

Dávam trošku viac rozhovorov, ale ináč sa nič nezmenilo. V Taliansku sa viac zameriavajú na taliansku ligu a samozrejme reprezentáciu, venujú sa tým trénerom, ktorí pracujú v Taliansku. Musím sa priznať, že som oveľa obľúbenejší v Maďarsku ako v hociktorej inej krajine vo svete. V Taliansku ma nikto nespoznáva, kým v Maďarsku ma veľa ľudí zastavuje na ulici.

Maďarská futbalová reprezentácia má za sebou vynikajúci rok, keď z ôsmich zápasov vyhrala päť, dvakrát remizovala a prehrala len raz. V rebríčku FIFA Maďarsko poskočilo o 12 miest, z 52. na 40. a stalo sa skokanom roka. Vďaka týmto výsledkom ste sa dostali aj do top desiatky reprezentačných trénerov na svete podľa IFFHS. Bol to najlepší rok vo vašej trénerskej kariére?

Čo sa týka ocenení a uznaní určite. Odohrali sme síce len osem zápasov, ale bolo to osem najdôležitejších stretnutí v mojej kariére. Boli sme pripravení nastúpiť na play off o postup na EURO už v marci, ale UEFA posunula termín týchto zápasov na september. Mali sme teda dostatok času, aby sme sa do detailov pozreli na všetkých hráčov aj na ich štatistiky. Rozhodli sme sa pre trošku väčšiu obnovu maďarskej reprezentácie, zavolali sme viacero nových mladých hráčov. To bude naša úloha aj v budúcnosti.

Samozrejme, na to, aby sa niekto dostal do národného tímu, nestačí byť mladý. Ten hráč musí byť extrémne dobrý a motivovaný. Verím, že nájdeme aj ďalších perspektívnych mladých futbalistov. V prvom rade však teraz chceme udržať tím, ktorý sa kvalifikoval na EURO. Na to, aby sa do nominácie na šampionát dostal aj niekto iný, musí ukázať niečo naozaj výnimočné.

V minulom roku sa stal jedným z lídrov maďarskej reprezentácie Dominik Szoboszlai. Mnohí by ho radi videli v národom tíme už skôr, nakoniec debutoval ako náhradník v kvalifikačnom stretnutí proti Slovensku v Trnave.

Vo futbale, podobne ako v živote, existuje pravý čas na určité veci. Veľakrát sa však stáva, že človek sa príliš ponáhľa a na ihrisko sa dostanú hráči, ktorí ešte nie sú pripravení.

Szoboszlai debutoval v reprezentácii, keď mal 18 a za Salzburg nastupoval ešte len sporadicky. Videli sme, že je veľký talent, ale v tom čase ešte nebol pripravený na to, aby v národnom tíme odohral každý zápas. Krok za krokom sa však zlepšoval.

Je to veľký talent a zároveň veľmi inteligentný a odhodlaný chlapec. Veľmi dobre pozná svoje silné a slabé stránky a vie, v čom sa musí posunúť. Tvrdo pracuje na sebe nielen na tréningu, ale celkovou životosprávou. Nechce zostať len vo svojej komfortnej zóne.

O Szoboszlaiho sa už vlani v lete zaujímali veľkokluby, spomínal sa Arsenal či AC Miláno. Nakoniec ostal v Salzburgu, teraz však prestúpil do nemeckej Bundesligy, do RB Lipsko. Aký je váš názor na tento krok?

Myslím si, že sa rozhodol správne. Medzi rakúskou a nemeckou ligou je síce veľký rozdiel, ale mnoho princípov je podobných, takže sa bude vedieť adaptovať. Samozrejme, v prvom rade musí byť zdravý. Teraz ho trápi menšie zranenie, začiatkom februára by však už mohol hrať. Podľa mňa o niekoľko rokov Szoboszlai bude patriť medzi najlepších stredopoliarov v Európe.

Szoboszlai sa vyznačuje aj zdravým sebavedomím. Z toho hľadiska však spravila veľký pokrok celá maďarská reprezentácia. Čo je za tým?

Hráčom stále zdôrazňujem, že v tímových športoch je dôležité byť dobre organizovaný a na ihrisku pracovať jeden za druhého. Stále im pripomínam, že aj my máme svoje kvality a môžeme potrápiť každého súpera. Samozrejme je dôležité pracovať aj na mentálnej odolnosti. V kvalifikačných zápasoch v Chorvátsku a vo Walese bolo zrejmé, že sme sa báli. Zľakli sme sa veľkých mien u súperov. To sa však nemôže stať! Práve preto tlačíme na hráčov, aby spolupracovali so špecialistami na psychológiu, či už vo svojich kluboch alebo mimo nich, aby si viac verili.

Maďarsko si vybojovalo postup na Euro v stretnutí s Islandom, v ktorom ste nemohli byť na lavičke, keďže ste sa nakazili koronavírusom. V dokumentárnom filme o uplynulom roku maďarskej reprezentácie sme mohli vidieť chvíle tesne pred výkopom. Po vašom príhovore cez Facetime predniesol kapitán Ádám Szalai emotívnu motivačnú reč. Ako vnímate jeho úlohu v tíme?

Szalaiho radi kritizujú fanúšikovia i novinári, ale už som viackrát zdôraznil, že je to náš najdôležitejší hráč a absolútny líder mužstva. Preto je u mňa kapitánom od prvého momentu. Je to charizmatická osobnosť.

V poslednom čase sa čelil mnohým ťažkostiam, bol zranený, v Mainzi nehrával, čo je samozrejme problém. Verím, že si nájde nový klub, lebo v Mainzi, ktorý sa trápi v Bundeslige, ho veľa pozitívnych impulzov nečaká. Nevieme si predstaviť, že by poriadne nehral do júna, alebo do marca, keď sa začne kvalifikácia na majstrovstvá sveta. Szalai je pre mňa veľmi dôležitým hráčom aj preto, lebo takého klasického stredného útočníka nemáme. V tomto roku nás na EURO čaká Nemecko, Portugalsko, Francúzsko, v kvalifikácii na majstrovstvá sveta zase Anglicko a Poľsko. Proti nim potrebujeme útočníka, ktorý si vie vpredu podržať dlhú nakopnutú loptu. Povedzte mi, koho by sme mohli pozvať namiesto Szalaiho? Ktorý klasický stredný útočník spĺňa tieto parametre? Veď nikoho iného nemáme! Norbert Balogh z Honvédu je vysoký, ale loptu si nepokryje. Gergely Bobál nehráva v portugalskom CD Nacional ani Soma Novothny v Bochume, navyše nemajú žiadne skúsenosti z národného tímu. Márton Eppel z Honvédu zase nie je v takej fyzickej forme, aby sme ho pozvali. Z toho mi vychádza jedine Ádám Szalai.

V minulom roku sa stal stabilným hráčom v národnom tíme aj Zsolt Kalmár, kapitán Dunajskej Stredy. Čo vravíte na jeho progres?

Zsolta poznám veľmi dobre. V lete 2017, keď som sa stal trénerom Dunajskej Stredy, som presvedčil majiteľa klubu Oszkára Világiho a športového riaditeľa Jana Van Daeleho, aby sme ho angažovali, lebo som ho poznal z čias, keď sa stal majstrom s Győrom. Rozprával som sa s ním a nakoniec som ho prehovoril, aby prišiel z Lipska do Dunajskej Stredy.

Ukázalo sa, že to bol správny krok, lebo rok čo rok napreduje. Pracuje na sebe veľmi tvrdo, zaslúži si miesto v národnom tíme. Podľa mňa by mal byť v reprezentácii už aj skôr, ale moji predchodcovia ho pozývali len príležitostne. U mňa má stabilné miesto a teším sa z jeho výkonov. Za to patrí vďaka aj jeho klubovým trénerom Petrovi Hyballovi a Berndovi Storckovi.

Kalmár skvele zastúpil Szoboszlaiho v semifinále playoff proti Bulharom, keď hráč Salzburgu nemohol prísť pre prísne karanténne nariadenia. Predpokladalo sa, že nebudú naraz na ihrisku, lebo sú podobné typy, no proti Islandu nastúpili obaja v základnej zostave a ich spolupráca fungovala veľmi dobre. Plánujete využiť túto dvojicu i v budúcnosti?

Obaja majú viac ofenzívnych ako defenzívnych kvalít. V zápase s Islandom som ich oboch nasadil do základnej jedenástky, lebo sme predpokladali, že súper bude skôr vyčkávať a spolieha sa na protiútoky. Islanďania mali šťastie, rýchlo skórovali po chybe nášho brankára, ale potom ten zápas bol presne taký, ako sme predpokladali. Myslel som si, že proti takému súperovi by bolo účinné mať na ihrisku naraz dvoch veľmi technických stredopoliarov čo sa hodia na pozičnú hru.

Poviem úprimne, keď budeme hrať proti Francúzom, Nemcom či Portugalcom, asi nebudú obaja naraz na ihrisku. Ale určite aj Zsolt dostane svoju šancu. Szoboszlai i Kalmár sú typické desiatky, po strate lopty sú schopní ju získať späť, a vedia zapracovať aj v defenzíve, hoci nie sú to defenzívni hráči.

Ako vidíte šance ďalších dvoch hráčov DAC Andrása Schäfera a Mátéa Vidu dostať sa do nominácie na šampionát?

Máte vlani utrpel zranenie kolena, práve v momente, keď bol vo výbornej forme a dokazoval to aj v reprezentácii. Uvidíme, ako rýchlo sa dá dokopy a potom sa rozhodneme. Čo sa týka Andrása Schäfera, sledoval som ho už vtedy, keď bol v Janove a nehrával. Aj on spravil dobré rozhodnutie, že prišiel do Dunajskej Stredy a začal pravidelne hrávať. Pozvali sme ho do reprezentácie, dobre sa v nej predstavil a je perspektívnym hráčom do budúcnosti.

Aký je váš názor na Dávida Holmana, stredopoliara Slovana Bratislava? Podľa mnohých by si aj on zaslúžil nomináciu.

Ľudia sa rozprávajú o Holmanovi, no ja sa pýtam: kto bol jediným trénerom, ktorý ho pozval do reprezentácie a dal mu šancu aj na ihrisku? Bol som to ja! Poznám ho veľmi dobre, veľakrát som s ním debatoval, hoci nie v poslednom čase. Povedal som mu, v čom sa má zlepšiť. Keď má loptu, je to výborný hráč s ofenzívnymi kvalitami. Ale keď ho porovnáme so Szoboszlaim a Kalmárom, keďže hrá na tom istom poste, tak Holman spraví oveľa menej defenzívnej roboty.

Slovan je absolútne dominantným tímom v slovenskej lige, vo väčšine zápasov má loptu vo svojej moci, oveľa viac útočí ako sa bráni. Slovan môže hrať aj bez toho, aby ofenzívni hráči vo väčšej miere podporovali obrannú činnosť. Po strate lopty Holman niekedy zastane, nepracuje v defenzíve. V reprezentácii by to takto nešlo. Musíme si uvedomiť, že nie sme Belgicko či Francúzsko, my sme Maďarsko, a každý hráč musí bojovať o každú loptu. Preto som v poslednom čase nepozval Holmana. Na pozíciu desiatky máme Szoboszlaiho a Kalmára a podľa mňa sú to komplexnejší hráči, ako Holman.

O Kalmárovi sa písalo v tureckej tlači, vraj sa oňho zaujíma Fenerbahce či Trabzonspor. Samotný hráč vyhlásil, že sa sústredí na DAC. Prospel by mu podľa vás prestup, alebo by mal ostať v Dunajskej Strede?

Musím povedať, že v porovnaní s érou, keď som bol trénerom DAC, sa pomery v slovenskej lige celkom zmenili. Za mojich čias bolo minimálne päť mužstiev na rovnakej úrovni, mám na mysli DAC, Slovan, Trnavu, Žilinu a Trenčín. V sezóne 2017/18 bola liga veľmi náročná.

Teraz je však veľký rozdiel medzi dvojicou Slovan a DAC a ostatnými. Žilina je dobrá, ale stále o krok pozadu za prvými dvomi. Mám dojem, že úroveň slovenskej ligy je trošku nižšia, ako pred tromi-štyrmi rokmi.

Zsolt strávil štyri roky v Dunajskej Strede, ale je stále mladý, v júni bude mať 26 rokov. Mohol by si zahrať v lepšej súťaži, ale musí byť opatrný, aby išiel len do klubu, ktorý s ním naozaj počíta. Pre mňa ako reprezentačného trénera je veľmi dôležité, aby hráči mali pravidelnú zápasovú prax, lebo v národnom tíme nemáme čas pracovať na fyzickej kondícii hráčov.

Trénovali ste Dunajskú Stredu počas jednej sezóny, na Slovensko ste prišli z Honvédu ako čerstvý majster. Ako s odstupom času hodnotíte vašu prácu v DAC?

Bolo veľmi dobré rozhodnutie, že som akceptoval ponuku majiteľa klubu Oszkára Világiho a športového riaditeľa Jana Van Daeleho. Vravel som vtedy, že DAC bude stále napredovať a posledné roky potvrdzujú moje slová.

Začali sme robiť na tom, aby sme zmenili mentalitu a pod mojím vedením skončil DAC po 25 rokoch na treťom mieste. O rok neskôr Peter Hyballa ešte vylepšil toto umiestnenie. Druhé miesto bolo najlepším výsledkom v histórii klubu. DAC v posledných rokoch pravidelne hrá o európske poháre, a už teraz je zrejmé, že aj tím Bernda Storcka bude hrať medzinárodnú súťaž. DAC je na správnej ceste a určite som spravil dobre, že som tam išiel.

Ako rok na Slovensku obohatil vašu trénerskú kariéru?

V Honvéde som strávil s menším prerušením päť rokov, čo vyvrcholilo majstrovským titulom. Keď som však prišiel na Slovensko, uvedomil som si, že moje poznatky a nápady o futbale môžu fungovať aj v inom prostredí. Posilnilo to moje sebavedomie, čo je pre trénera kľúčové. Ak si kouč neverí, ťažko to môže vyžadovať od svojich zverencov.

Čaká vás náročný rok, začína sa kvalifikácia na svetový šampionát, v lete je na programe odložené EURO. Maďarsko je v skupine smrti s dvoma prechádzajúcimi majstrami sveta Nemeckom a Francúzskom a úradujúcim majstrom Európy Portugalskom. Aké sú vaše vyhliadky?

Musíme sa držať pri zemi. Spravili sme veľký pokrok, poskočili sme v rebríčku, ale stále sme len 40., kým naši súperi patria k špičke. Sú na papieri oveľa lepší, podľa predpokladov proti nim nemáme šancu.

Na druhej strane bude veľmi dôležité, ako budeme hrať a keď budeme takticky dobre organizovaní, keď si budeme veriť a pomôžeme jeden druhému, tak môžeme potrápiť aj ten najsilnejší tím na svete. Ťažko hovoriť o výsledkoch, ale chcem zvíťaziť aj keď hrám karty s manželkou, dcérou a synom. Budeme sa pripravovať tak, že chceme vyhrať. Nie som však namyslený človek, dobre viem, že to bude nesmierne ťažké, ale správnou prípravou a prístupom sa môže stať všetko. Chcem vidieť len jedno, aby sme hrali bez strachu aj proti najlepšiemu mužstvu na svete.

Maďarsko odohrá dva zápasy Eura doma v Puskásovej Aréne v Budapešti. Myslíte si, že už pustia do hľadiska aj divákov?

Pevne verím, že áno. Prázdne tribúny nám možno pomohli v prvom zápase Ligy národov, keď sme hrali v Turecku. Tam by bol tiež plný dom a všetci by boli proti nám. Na prázdnom štadióne hráči viac počujú pokyny trénera a komunikácia je jednoduchšia. Pred plným hľadiskom je dôležité, aby boli na ihrisku traja-štyria lídri, ktorí spolu komunikujú a pomáhajú tak trénerovi. Ale samozrejme doma maďarská reprezentácia sa vždy mohla spoliehať na svojich neuveriteľných fanúšikov, ktorí vytvoria perfektnú atmosféru. Spievajú od prvej chvíle, keď zaznie maďarská hymna až do poslednej minúty zápasu. Takúto podporu nemá veľa iných krajín. Nie náhodou je sloganom tímu „csak együtt”, len spolu. Stále zdôrazňujem, že úspechy môžeme dosiahnuť len spolu. Keď všetci ťaháme za jeden koniec povrazu, možné je všetko.