KRAKOV. Je najstarším členom slovenskej výpravy na Európskych hrách v Krakove. Má 47 rokov. Začínal, keď ostatní športovci už končia, mal 39.

Teraz sa teší zo zlatej medaily a sníva o olympijskej účasti.

Jozef Bošanský ovládol súťaž lukostrelcov na športovisku Plaszowianka a na hrách v Krakove získal prvé zlato Slovenska.

Vo finále zdolal Taliana Marca Bruna 146:144. „Teším sa. Chcel som tu dosiahnuť niečo pekné,“ uviedol bezprostredne po súťaži.

„Finále bolo ťažké. Nestrieľal som tak, ako som chcel a ako mám natrénované. Vietor mi všetko ťahal doľava. Bolo to trochu nervózne, ale ustál som to,“ opísal rozhodujúce momenty.

Vo štvrťfinále zdolal Estónca Robina Jaatmu 149:145, v semifinále vyhral nad Turkom Emircanom Haneyom 147:145.

Pracujúci športovec

Pravdepodobne ako jediný zo štartového poľa sa lukostreľbe venuje popri práci. Už dvadsaťpäť rokov robí na tej istej pozícii. Je tímlíder na údržbe v bratislavskej automobilke.

„Do Krakova som prišiel unavený, lebo od apríla som mal také obdobie, že súťaž, týždeň v robote, súťaž a týždeň v robote. Už sa teším, že teraz nebudem mať tri týždne súťaže a trošku si oddýchnem,“ uviedol čerstvý šampión.

Na účasť na súťažiach potrebuje ročne vyše 80 dní dovolenky, ale aj on ich má iba 25. Všetci jeho nadriadení mu však fandia a vychádzajú mu v ústrety, že si môže odpracované hodiny nadrábať, aj ísť do mínusu a neskôr to dorábať.

Často sa stáva, že po dlhej ceste z Ameriky alebo z Číny ani nepôjde domov za rodinou, ale rovno z letiska vo Viedni ide do práce na nočnú dvanásťhodinovú zmenu.

Kým jeho súperi trénujú dvojfázovo, doobeda i poobede vystrelia po dvesto šípov, on by chcel denne strieľať aspoň sto šípov, ale nie vždy to vyjde.

Pracuje aj v najväčšom lukostreleckom obchode na Slovensku, za ním je aj strelnica, kde môže zatrénovať.

„Mám rodinný dom, ale záhrada je dlhá iba tridsať metrov, takže tam by som trénovať nevedel,“ objasnil. V tejto disciplíne je terč vo vzdialenosti päťdesiat metrov.

Učil sa z Youtube

Bošanský v Krakove dosiahol jeden z najcennejších úspechov.

Počas súťaže sa nestresoval. V kladkovom luku vystrelia súťažiaci počas jedného súboja pätnásť šípov, v sériách po tri šípy.

„V lukostreľbe rozhoduje vždy ten posledný šíp. Boli aj svetoví lukostrelci, ktorí to na konci pokazili a klesli aj o tri body,“ vysvetľoval.

On si však tlak nepripúšťal. Finále si zjavne užíval. Medzi jednotlivými sériami hrala z ampliónov hudba v štýle retro disco a Bošanský si zatancoval na rytmy Macareny.

„Bral som to tak, že idem sa baviť. Robím to, čo ma baví, to, čo je moje hobby,“ vravel.

K tomuto športu sa dostal celkom náhodou.

Synovi vyrobil luk z PVC trúbky a išiel mu kúpiť šípy. „Varecha nelietala z toho dobre, tak som išiel do obchodu,“ smial sa Bošanský.

Tam uvidel aj začiatočnícky kladkový luk a kúpil si ho. Najprv sa venoval 3D lukostreľbe, potom na návrh kamaráta skúsil strieľať na terč.

„Tam bolo viac vystrelených šípov a začalo ma to baviť,“ priblížil svoje začiatky.

Techniku sa naučil z videí na Youtube. Sníval o tom, že raz aj on bude mať nejaký súboj na tomto portáli.

„Splnilo sa mi to v roku 2019, keď som sa kvalifikoval na finále Svetového pohára v Moskve. Úplne som tam pohorel, lebo to bolo prvýkrát pred kamerami,“ priznal.

„Už nemám sen, aby som bol na Youtube, ale že by bolo pekné, keby ma raz lukostreľba mohla živiť,“ doplnil.