PJONGČANG. Pred štartom sa usmiala a zakývala do kamery. Už vtedy bolo vidieť, že je vo veľkej pohode.
Do vytrvalostných pretekov vyštartovala Anastasia Kuzminová medzi prvými. Hoci opäť bežala skvele, netrafila dva terče. V cieli tak musela dlho čakať, či to v porovnaní so súperkami bude stačiť na medailu.
Veľká favoritka Nemka Laura Dahlmeierová vyšla na trať medzi poslednými až ako osemdesiata v poradí, kým Kuzminová štartovala už ako šiesta.
„Bežecký čas ma potešil, ale netrafila som dva terče. Uvidíme, ako to dopadne,“ vravela Kuzminová, kým čakala, ako dopadnú súperky.
Napokon ju predbehla len Švédka Hanna Öbergová.
„Sú to neskutočné pocity, stále tomu nemôžem uveriť. Ja mám medailu z vytrvalostných pretekov?“ s úsmevom sa čudovala Kuzminová.
Mohla mať aj zlato
Vo vytrvalostných pretekoch sa jej nikdy príliš nedarilo. Iba dvakrát v nich skončila na pódiu. Prvý raz pred ôsmimi rokmi v Pokljuke a druhýkrát v Östersunde 2013.
„Nečakala som takýto výsledok. Myslela som si, že medailu môžem mať iba vtedy, keď trafím nulu. Veľmi ma mrzí, že mi nevyšli dva výstrely. Mohla som mať aj zlato. Ale som vďačná aj za striebro,“ vravela slovenská biatlonistka.
Na poslednej streleckej položke s prehľadom trafila štyri terče. Pri poslednom piatom sa však na chvíľu zasekla. Vydýchala sa, a až potom stlačila spúšť. A trafila.
„Uvedomovala som si, že ak netrafím, budem mať minútu navyše a bežecky to už nezvládnem. Preto som si dala záležať. Znova som sa nadýchla a vydýchla. Ranu som si vycentrovala, aby tam padla,“ opisovala.
„Viem, že to trvalo dlho, ale vravela som si - Nasťa, každá jedna rana je dnes dôležitá. Ani jednu som nezanedbala,“ dodala.
Syn dostal voľno, aby mohol sledovať prenos
Kuzminová patrila na lyžiach opäť k najrýchlejším pretekárkam. „Musím pochváliť servis. Keď sú bežky fantasticky pripravené, športovec letí, ako keby mal krídla. Ide to samo. Bojujem, ale ide to oveľa ľahšie,“ reagovala.
Kuzminová priznala, že po nevydarenom šprinte (jej prvá disciplína v Pjongčangu) sa upokojila.
„Je to taký stav uvoľnenia a vnútornej spokojnosti pri streľbe. Šprint bol pre mňa ako vedro studenej vody. Vtedy som pocítila, že kým nejde o život, nejde o nič. Uvedomujem si, ako dobre sme sa pripravovali na olympiádu. A všetka tá tvrdá práca má vyjsť nazmar? Bola som nastavená postaviť sa na trať a ukázať, čo v sebe mám,“ rozoberala.
Svoje ďalšie dva štarty na olympiáde premenila na strieborné medaily - pred vytrvalostnými pretekmi uspela aj v pondelok v stíhačke.
Je rada, že sa v každých pretekoch zlepšuje. V Pjongčangu ju čaká ešte jeden individuálny štart - v sobotu na obed v pretekoch s masovým štartom. Naposledy pred olympiádou v nich skončila vo Svetovom pohári druhá.
„Stále mi chýbajú štyri nuly na strelnici. Ale vidíte, postupne sa zlepšujem,“ šibalsky sa usmiala.
Výkon Kuzminovej sledoval aj jej desaťročný syn Jelisej. Celá trieda, v ktorej chodí do školy, dostala počas pretekov voľno a mohla sledovať priamy prenos.
Opäť myslela na brata, potešila ju Fialková
Kuzminová si aj po vytrvalostných pretekoch spomenula na svojho brata Antona Šipulina, ktorého Medzinárodný olympijský výbor do Pjongčangu nepustil.
„Dal mi jasné inštrukcie: Nasťa, máš za úlohu vybojovať dve medaily - jednu pre seba a druhú pre mňa. Bojujem teda za dvoch,“ vravela v pondelok po stíhacích pretekoch.
„Aj dnes som naňho myslela. Vie dobre strieľať, je pre mňa vzorom ako dobrý športovec, ktorý vie dať štyri nuly,“ priznala.
Už päťnásobnú olympijskú medailistku (dve zlaté, tri strieborné) potešil aj výkon jej krajanky Paulíny Fialkovej, ktorá mala dlho šancu na medailu. Napokon skončila piata, od bronzu ju delilo necelých dvadsať sekúnd.
„Výsledok Paulíny ma potešil. Viem, že v zmiešanej štafete máme najväčšiu šancu. Pokiaľ budeme všetci štyria schopní podať maximálny výkon, je dobrá šanca umiestniť sa v najlepšej šestke,“ dodala Kuzminová.
Zmiešaná štafeta je na programe 20. februára. Každá krajina v nej bude mať dve ženy, ktoré absolvujú po šesť kilometrov, a dvoch mužov, ktorých čaká 7,5-kilometrový úsek. Slovensko by do nej malo poslať Kuzminovú, Paulínu Fialkovú, Martina Otčenáša a Mateja Kazára.