Ide o archívny a upravený rozhovor, ktorý vznikol pred dvoma rokmi.

V drese Slovana strávil takmer 25 rokov, iba vojenská služba v Banskej Bystrici vzťah prerušila. 

Zažil, keď jeho tímu na Tehelnom poli tlieskalo viac ako 40 – tisíc fanúšikov. Bol kapitánom Slovana, keď v roku 1992 získal federálny titul.  

V čase najväčšej slávy nosil TOMÁŠ STÚPALA (58 r.) skôr dlhé a čierne vlasy. Mal husté fúzy. To bol jeho poznávací znak. Dnes má krátky zostrih, na tvári strnisko. Tmavé vlasy výrazne ubudli a vystriedali ich drobné šediny.

„Musel som si vypiť do dna prechod do reality. Náš rozhovor môžete nazvať mojou otvorenou spoveďou,“ rozprával. Práve on v roku 1992 ako kapitán viedol Slovan v zápase Ligy majstrov proti milánskemu AC. Rovnakému súperovi v utorok (26. novembra) čelí aj súčasný Slovan. 

Stúpala nechýbal ani na nedávnom krste knihy Divoké Deväťdesiatky, ktorú napísali jeho traja spoluhráči: Miloš Glonek, Vladimír Kinder a Jaroslav Timko. 

Čierne vlasy nahradil krátky a šedý zostrih. Spoznávajú vás ľudia? 

Som rád za súčasný účes, mám väčší pokoj. Keď som prišiel robiť do Mercedesu, tak ma nikto nespoznal. Nikto nevedel a stala sa mi taká vec.

Zrazu, keď mojim súčasným kolegom povedali moje meno, tak skoro odpadli. Pýtali sa: ´Ty budeš u nás robiť?´. Odvetil som: ´Áno, veď aj ja potrebujem peniaze. Z čoho mám žiť?.´ Dodnes si s kolegami celkom dobre rozumieme. Aj ma tak berú, že som hrával. Dnes je však iná doba a človek si musí aj zarábať inak. Taký je život. Inak to nejde. 

Čo vás dnes živí? 

Robím v motor-car, Mercedes na Zlatých Pieskoch. 

Môžete byť konkrétnejší?

Rozvážam náhradné diely medzi prevádzkami. Robím na Správe budov, také dievča pre všetko. To sú veci, ktoré nikto nevie. Nájsť si zamestnanie pre nás futbalistov po kariére je ťažké.

My sme nič okrem futbalu nevedeli. Ak mal niekto vyštudovanú školu, či bol vyučený, tak vám chýbala prax. Je ťažké sa potom zaradiť do bežného života. Dnes žijeme druhý život. Ten prvý bol spájaný s mladosťou a futbalom, ale po veku 35 rokov, sa to zlomilo.

Človek zrazu zvažoval, že čo ďalej. Nie je to ľahké, lebo nie každý sa dokáže uplatniť v normálnom živote. Zažil som lepšie i horšie obdobia, ale vždy sa to na dobré obráti. Tak to má byť, to je život.

Ako náročné bolo pre vás zaradiť sa do bežného života? 

Krátko po skončení kariéry to bolo veľmi ťažké. Hlavne nájsť si zamestnanie, že kde vás budú brať, aby ste to vedeli robiť. Musel som si vypiť do dna prechod z futbalu do normálneho života.

Ako to myslíte?