Už sa nechcem pretvarovať. Tanečníčka na ľade niesla roky ťarchu tajomstva

BRATISLAVA. Pre make-up si vybrala očný tieň vo farbách dúhy. Kanadská tanečníčka na ľade Kaitlyn Weaver zavesila na sociálnu sieť celkom obyčajnú fotografiu.

Neobyčajný bol však text pod ňou. „Identifikujem sa ako queer žena. Je to niečo, čo som vedela už dlho, ale nebola som schopná sa tomu čeliť. Dlhé roky som preto nenávidela značnú časť svojho ja,“ priznala sa vo svojom príspevku.

Partner so slovenskými koreňmi

Jej partnerom na ľade bol Andrew Poje, Kanaďan so slovenskými koreňmi. Jeho matka sa narodila v Bratislave, Československo opustila v roku 1968. Mimochodom, teta jeho matky je známa trénerka Agnesa Búřilová.

„Krasokorčuľovanie mám asi v génoch. Aj moja mama vie korčuľovať, no na vyššej úrovni nikdy nesúťažila,“ vravel Andrew Poje v roku 2012, keď prvý raz zavítal do Bratislavy na Memoriál Ondreja Nepelu.

Bol to prelomový rok kanadskej dvojice, ktorá očarila celý svet na majstrovstvách sveta v Nice svojou precítenou jazdou na známu francúzsku pieseň Je suis malade.

Skončili štvrtí, hoci mnohí by ich radi videli na pódiu.

V nasledujúcich rokoch svojej kariéry však získali až tri medaily na svetových šampionátoch, jednu striebornú a dve bronzové. Zúčastnili sa aj na dvoch olympiádach. Pretekársku kariéru ukončili pred dvoma rokmi.

Po celý ten čas niesla Kaitlyn ťarchu tajomstva.

Svoju identitu dlho skrývala

„V krasokorčuľovaní je človek neustále posudzovaný. Rozhodcovia sledujú každý jeden detail,“ vysvetľovala Kaitlyn Weaver v rozhovore pre kanadskú televíznu stanicu CBC, prečo sa neodhodlala pre coming out skôr.

„V mnohých krajinách je inakosť ilegálna a zatracovaná. Pomyslela som si, čo keď v rozhodcovskom paneli sedí niekto, kto s tým má problém?,“ prezradila svoje obavy.

Skrývanie svojej identity však poznačilo jej mentálne zdravie. „Keď sme boli s Andrewom na ľade, vedela som túto časť svojho ja absolútne vytesniť z mysle. O to väčšie trápenie to však pôsobilo, keď som raz skončila kariéru,“ uviedla 32-ročná kanadská korčuliarka.

Jeden z najťažších momentov prežívala vtedy, keď povedala pravdu dlhoročnému partnerovi. „Andrew je opora. Aj v tejto neľahkej chvíli stál pri mne a bol silný a neochvejný. Každý človek by potreboval takého Andrewa v živote,“ vravela so slzami v očiach Kaitlyn Weaver.

Stále je veľa predsudkov

Krasokorčuľovanie je krásny a populárny šport, no stále sa spája s mnohými predsudkami. Jeden z nich je, že medzi pretekármi je veľa gejov.

O ženách s inou sexuálnou orientáciou však nikto nehovorí. „Pritom sme tu,“ tvrdí Kanaďanka.

Považuje za svoju úlohu uľahčiť situáciu podobným ženám, ako je ona sama. V disciplíne, kde sa stretne športový výkon s umením, by podľa nej väčšia otvorenosť k ľuďom s inou orientáciou priniesla ešte rozmanitejšie umelecké zážitky – veď podstatou umenia je sebapoznanie, sloboda a kreativita.

„Krasokorčuľovanie ešte musí spraviť veľký kus cesty, aby sa z neho stal plnohodnotne inkluzívny šport. Ženy môžu byť viac, než iba jeden archetyp. Vzťahy majú mnoho vrstiev, sú komplexné a nádherné. Všetky telá patria na ľad. Nie ste sami,“ napísala na sociálnu sieť tanečníčka na ľade.

Láska vždy zvíťazí

Pre coming out sa rozhodol aj americký krasokorčuliar Jason Brown. Na rozdiel od Kaitlyn Weaver ide o stále aktívneho pretekára, ktorý patrí k svetovej špičke.

Na marcových majstrovstvách sveta v Štokholme skončil siedmy.

„Vyrastal som v prostredí, kde som mal veľa krásnych, kreatívnych, silných, hrdých, úspešných a podporujúcich vzorov z LGBTQ+ komunity.

Či už išlo o rodinných príslušníkov, trénerov, korčuliarov, učiteľov, priateľov či iných ľudí, vnímal som príslušnosť k LGBTQ+ ako niečo, čo má viac než jednu dimenziu,“ píše vo svojom príspevku 26-ročný pretekár.

Svoj coming out končí slovami: „Verím, že láska vždy zvíťazí a každý príbeh sa odhaľuje pre každého človeka inak. Môj sa dnes trošku odhalil, som gej a je to príbeh, ktorý sa stále píše...“

Byť iný a predsa patriť niekam

Prvým aktívnym pretekárom, ktorý otvorene hovoril o svojej homosexualite, bol kanadský krasokorčuliar Eric Radford. Bolo to pred siedmimi rokmi.

„Myslím si, že je signifikantné, že sa to stalo až po olympijských hrách v Soči. Ukazuje to, že v našom športe je stále veľa stereotypov.

Hovorí sa, že krasokorčuľovanie je pre dievčatá, že je to veľmi ženský až zženštilý šport,“ tvrdil v rozhovore pre magazín Glory ďalší kanadský tanečník na ľade Paul Poirier.

On je tiež na vrchole svojej kariéry, s partnerkou Piper Gilles získali bronzovú medailu na majstrovstvách sveta v v Štokholme.

O svojej homosexuálnej orientácii hovorí otvorene: „Je to pre nás výzva, lebo niekedy máme pocit, že sme sa poddali práve tým predsudkom. Pociťujeme kvôli tomu tlak.“

Považuje sa za introverta, ale pokladá za dôležité, aby o týchto témach rozprával a bol tak vzorom pre nasledujúcu generáciu LGBTQ+ športovcov.

„Byť iný, bez ohľadu na to, o akú inakosť ide, nesmie zabrániť tomu, aby ste pocítili, aké je to patriť niekam,“ zdôraznil Paul Poirier.