BRATISLAVA. Český a slovenský krasokorčuliarsky svet smúti. Vo veku 84 rokov zomrela Jindra Kramperová, bývalá pretekárka, účastníčka ZOH 1956, ktorá neskôr zasvätila svoj život hudbe.
Dvojitý axel skočila v dvanástich
Rodáčka z Prahy sa dostala na ľad, aby sa zocelila. Bola podvyživená a chorľavá, pobyt na čerstvom vzduchu jej mal pomôcť.
Jej talent bol evidentný, už v dvanástich rokoch zvládla dvojitý axel ako prvá v republike.
Lákala ju aj hudba, už ako trinásťročná vystupovala so Symfonickým orchestrom FOK a hrala sólo v Mozartovom Korunovačnom koncerte.
Aj preto sa jej najviac darilo vo voľnej jazde, kde mohla skombinovať cit pre hudbu so športovým výkonom.
V tom čase však kľúčovou časťou krasokorčuliarskych pretekoch boli povinné cviky, ktoré ju až tak nebavili.
Kramperová si však vybojovala účasť na ZOH 1956 v Cortine d'Ampezzo, kde v pätnástich bola najmladšou krasokorčuliarkou. Po povinných cvikoch bola na poslednom, 21. mieste, zajazdila 17. najlepšiu voľnú jazdu a napokon skončila na 20. mieste.
„Politicky nevhodné názory“
Na ďalšiu olympiádu sa už nedostala. Súťažila na piatich európskych šampionátoch, v Bratislave v roku 1958 bola dokonca piata.
Nevyhovovala však vtedajšiemu režimu. Jej otec bol zubár, mama učiteľka. Vraj mali „politicky nevhodné názory“ a tak Kramperová na ďalšiu olympiádu v 1960 v Squaw Valley už nemohla cestovať. Dostala sa na čiernu listinu.
Ukončila športovú kariéru a začala sa venovať hudbe. Študovala na VŠMU v Bratislave a postgraduálne v Moskve. Ako klaviristka precestovala celý svet, vystupovala v Kanade, USA, Japonsku či v Španielsku.
Ako pre Idnes spomína jej kamarátka a bývalá krasokorčuliarska parťáčka Olga Žáková, keď ako umelkyňa patrila pod Pragokoncert a jej vystúpenia prinášali valuty do štátnej kasy, komunisti už jej výjazdy nezakazovali.
Jej manželom bol dirigent Vít Micka, deti nemali. Ako pedagogička sa venovala iným talentom. V posledných rokoch sa vrátila aj k svojmu obľúbenému krasokorčuľovaniu, navštevovala školy a nabádala deti k športovým aktivitám.