Kozák: Kvalifikáciu dohráme v Žiline, potom vyskúšame novú arénu

Viete si predstaviť, že by ste sa živili niečím iným ako futbalom?

„Nie. Mal som v živote šťastie, že robím celý život to, čo ma nesmierne baví. Najprv som dlho hral, potom som prešiel rôznymi funkciami – či už manažérskymi, alebo trénerskými.“

Vyskúšali ste štúdium na troch vysokých školách. Nešlo to zosúladiť s futbalom?

„Začal som na elektrotechnickej fakulte, prešiel som na systémové inžinierstvo a vyskúšal som aj právo. Semestrov mám za sebou dosť, ale nič som nedokončil.“

Boli ste dobrým študentom?

„Ťažko o tom hovoriť. Mrzí ma to kvôli mame, ktorá veľmi chcela, aby som skončil vysokú školu. Keď umierala, ešte mi pripomínala, že toto jedno som jej nesplnil.“

Ján Kozák sa venuje tomu, čo ho baví. FOTO - TASR.

Spomínali ste právo i školy s technickým zameraním. K čomu ste mali najbližšie?

„Futbal vždy vyhral, lebo som mu obetoval všetko. V čase, keď som sa chcel presadiť v konkurencii majstrov Európy z roku 1976, som sa musel futbalu venovať na sto percent. Ešte neboli také možnosti študovať individuálne ako dnes. Keď nie na prednášky, tak na cvičenia som musel chodiť a absolvovať ich určitý počet. A za trénera Vengloša bývali aj mesačné sústredenia v Južnej Amerike, bolo ťažké to skĺbiť. Musel by som ubrať z futbalu, a to som nevedel.“

Ste futbalový workoholik?

„Asi niečo na tom bude, pretože futbalu venujem denne veľa času. Sledujem veľmi veľa zápasov, analyzujeme a pripravujeme sa s kolegami na našich ďalších súperov.“

Ako najlepšie relaxujete?

„Pri golfe. Hrávam ho už päť rokov. Tam človek príde na iné myšlienky, odreaguje sa, je v prírode a urobí niečo aj pre svoje zdravie.“

Ján Kozák najlepšie relaxuje pri golfe. FOTO - TASR.

Pred dvoma rokmi bol slovenský národný tím na dne. Ako sa vám ho podarilo prebudiť?

„Futbalista, ktorý si neverí a nemá sebavedomie, sotva podá dobrý výkon. Hráči už predtým niečo dosiahli, to znamená, že kvalitu majú. Sami sa museli presvedčiť, že sú schopní dosahovať dobré výkony a výsledky. Tie robia veľa. Ak niekto vyhrá na pôde silnej Bosny a Hercegoviny či v Poľsku, musí niečo vedieť. Tie zápasy boli dôležité pre psychiku.“

Niektorí odborníci tvrdia, že hráči nášho národného tímu potrebujú tvrdú ruku. Je to tak?

„Tu nejde o tvrdosť. Reprezentácia je niečo iné ako klub. Tam človek hráčov zdedí, alebo sa s majiteľom dohodne na doplnení. V národnom tíme si vyberáte hráčov podľa toho, aby vám to čo najlepšie fungovalo. Nikto vám hráčov nenúti. Reprezentačný zápas je niečo, na čo budú hráči vždy spomínať, pretože ligových zápasov je množstvo. Teší ma, že doteraz chlapci v každom zápase šli naplno.“

Zatiaľ ste zrejme nemali dôvod na hráčov kričať. Je to tak?

„Je normálne, že zápas aj prehráte. Aj hráči sú ľudia, ktorí majú slabšie dni. Ide však o to, aby každý urobil maximum. A to platí aj o celom realizačnom tíme.“

Ján Kozák vie dostať z hráčov maximum. Na snímke komunikuje s Tomášom Hubočanom. FOTO - TASR/AP.

Niektorí tréneri trvajú na striktných pravidlách. Trebárs taliansky kouč Fabio Capelo diktoval, čo majú hráči jesť, ako sa majú obliekať a na zraze im zakázal telefóny. Platí niečo podobné aj u vás?

„Iste