Viete si spomenúť na vašu prvú návštevu Nou Campu?
„Bolo to už veľmi dávno. Bol som dieťa, keď ma tam zobrali otec a starý otec. Tuším to bolo proti Valencii. Od desiatich rokov som členom klubu, čiže bezmála štyridsať rokov. Barcu jednoducho milujem."
Kedy ste si povedali: chcem byť šéfom Barcelony. A prečo?
„Mojím snom bolo stať sa útočníkom Barcelony, nie jej prezidentom. O tom som ani nesníval. V lete roku 2002 som si však povedal, že s mojím tímom ľudí som pripravený manažovať klub. Ten na tom bol zle a veril som, že nová generácia mladých profesionálov, s novými ideami je to, čo Barcelona potrebuje. A urobili sme istým spôsobom revolúciu."
Pred vaším zvolením ste sľúbili, že dotiahnete Beckhama. Nakoniec prišiel namiesto neho Ronaldinho, ktorý sa viac hodil k štýlu Barcelony. Takže asi neľutujete?
„Nikdy som nesľúbil, že príde Beckham. Mali sme viacero variantov, bol medzi nimi aj Henry, naším hlavným cieľom však bol Ronaldinho. Čo sa týka Beckhama, mali sme dohodu s Manchestrom United, ale s hráčom nie. K tomu nikdy neprišlo. Súhlasím však s vami, že na začiatku môjho mandátu bolo veľmi dôležité včlenenie Ronaldinha do tímu. Brazílčan vrátil entuziazmus fanúšikom Barcelony. Pretože bol zázračný."
Mali ste šťastnú ruku aj na trénerov. Frank Rijkaard pozdvihol tím a po ňom začal žať veľké úspechy Pep Guardiola. Čo mali títo tréneri spoločné?
„Majú rovnakú futbalovú filozofiu. Rijkaard bol vynikajúcim trénerom a človekom, dal nám imidž počas pôsobenia u nás. Priviedol mužstvo k dvom titulom i víťazstvu v Lige majstrov. S Guardiolom, pre ktorého sme sa rozhodli po ňom, zase prišla do tímu excelentnosť. Veľmi dobre pozná klub a máme radi jeho futbalovú filozofiu. Je to dobrý chlapík. Veľmi dôležitá persóna za úspechmi tímu. Užívali sme s ním skvelé obdobie s tromi titulmi a trofejou v Lige majstrov, vyhrali sme majstrovstvá sveta klubov. S tým musíte byť spokojní. My všetci v klube sme mali ambíciu byť najlepším tímom na svete. Nie prvým, ale najlepším."
Bolo zaujímavé sledovať, ako ste prežívali zápasy El Clásico, sediac vedľa bossa Realu. Zvykli ste si vymieňať názory aj počas duelu, či nebodaj ste sa aj poškriepili?
„Nie, rešpektujeme sa navzájom. Práve to, že sedíme vedľa seba počas zápasu, je znakom vzájomného rešpektu. Musíte podporovať futbal a mal som veľmi rád tieto zápasy. Iste je to zvláštne, keď ste takto vedľa rivala a tešíte sa, keď váš tím dá gól alebo hrá dobre. Víťazstvá som si však užíval. Keď som bol na Santiago Bernabeu, vyhrali sme 6:2, nádherné a pamätné."
Ladislava Kubalu, jednu z legiend Barcelony, ste už nezažili ako hráča, no určite ste o ňom veľa počuli.
„Bol hrdinom Barcelony v päťdesiatych rokoch, generácie môjho otca. Spôsobil, že štadión Les Corts sa stal primalý. Pre neho vlastne musela Barca vybudovať nový. Vďaka nemu máme Nou Camp. Otec mi hovoril, že Kubala bol génius, špecialista na priame kopy. Bol súčasťou revolúcie v Barcelone, pretože bol ľudskou bytosťou, pomáhal každému, kolegom, priateľom."
Pár mesiacov po vašom zvolení pricestovala Barcelona na Slovensku na zápas Pohára UEFA proti Púchovu a skončilo sa to senzačnou remízou. Viete si to vybaviť?
„Veľmi dobre. Majiteľ klubu sa k nám správal veľmi džentlmensky, pohostinne, ľudia boli skvelí. Bol som vtedy po prvý raz na Slovensku. Remizovali sme 1:1 a odvetu sme už jasne vyhrali. Dôležité však bolo, že sme vytvorili pekné priateľské vzťahy medzi Barcelonou, Matadorom Púchov a Slovenskom."
Ktorý bol váš najšťastnejší deň počas prezidentovania a ktorý najhorší?
„Na zlé som už zabudol... Zlé však boli vtedy, keď sme robili chyby. Snažili sme sa z nich poučiť, byť pozitívni. Tých dobrých momentov bolo veľa. Víťazstvá v Lige majstrov v Paríži a Ríme, 6:2 nad Realom Madrid, a deň, keď sme oznámili našu globálnu alianciu s UNICEFom v New Yorku, v sídle OSN. Barca bola stredom sveta a pionierom v sociálnej korporácii futbalových klubov. Bol to veľmi dobrý krok pre imidž Barcelony a Katalánska. Viete, že Barcelona je katalánskym klubom, otvoreným svetu."
Nové vedenie Barcelony vás obviňuje z finančnej straty, chce vás postaviť pred súd. Vraveli ste, že chcú zničiť vašu prácu. Čo si myslíte, prečo to robia?
„Je to akt pomsty a nenávisti, ktorý sa akumuloval prakticky šesť rokov. Razia inú filozofiu, reprezentujú isté ekonomické záujmy, keďže kandidujem vo voľbách do katalánskeho parlamentu, chcú, aby som nebol úspešný. Sledujú vlastné záujmy. Ja bojujem za nezávislosť Katalánska, aby sa stalo štátom Európy. Ľudia v správnej rade Barcelony sa preto snažia zničiť všetko to, čo som urobil. My sme zanechali tú najlepšiu Barcu v histórii. Budem brániť svoj manažment a svoju reputáciu pred tribunálom."
Viete si predstaviť, že o štyri roky budú účinkovať na MS vo futbale tímy Španielska i Katalánska?
„Bolo by to skvelé. Myslím si, že MS v Južnej Afrike vyhrala Barcelona. Mali sme tam osem plus jedného hráča Barcelony (David Villa bol hráčom Barcelony od leta - pozn. red). Ja som povedal, že majstrom sveta sa stala Barcelona, ale v nesprávnych dresoch. Samozrejme, akceptujeme to, Katalánsko nemá tím, ktorý by hral oficiálne súťaže. Blahoželal som aj priateľom v Španielsku, aj prezidentovi Španielskej futbalovej asociácie. Povedal som mu, že si zaslúžil vyhrať šampionát."
