Ján Mucha ďakuje trénerovi Weissovi za šancu

BRATISLAVA.

Dvadsaťšesťročný gólman Legie Varšava bol skvelý pri remíze 2:2 s Českom, fantastický v následnom víťaznom dueli v Severnom Írsku (2:0).

V októbri najskôr zachránil slovenský tím od výraznejšej prehry ako 0:2 so Slovinskom a v plnej paráde sa predviedol aj v stredu 14. októbra v Chorzówe proti domácemu Poľsku (1:0), kde zverenci Vladimíra Weissa zavŕšili úspešnú púť kvalifikáciou postupom na svetový šampionát.

Po rozhovore s dojatým Weissom bozkáva redaktor ruky brankárovi Muchovi

“Tréner Weiss mi dal v priebehu tejto kvalifikácie šancu a ja mu za to ďakujem. Stálo ma to dosť veľa dostať sa až tam, kde momentálne som. Moja kariéra nie je jednoduchá, musel som všeličo prekonať, ale stálo to za to. Som rád, že som súčasťou tohto úspešného kolektívu a aj ja som prispel k postupu na majstrovstvá sveta,” povedal pre agentúru SITA 26-ročný z Belej nad Cirochou pochádzajúci futbalista.

V stredajšom dueli proti Poľsku predviedol Mucha niekoľko neuveriteľných zákrokov, viackrát mu pomohlo aj potrebné šťastie. To však praje pripraveným.

"Bol som mimoriadne koncentrovaný na tento zápas, nepripúšťal som si, že by som urobil chybu. Samozrejme, že zaváhanie môže prísť, no tentoraz ma to obišlo. Terén bol úplne katastrofálny, rovnako ako počasie - celý čas snežilo, fúkalo. Dúfal som, že nám bude dopriate vytúžené víťazstvo a napokon sa to aj stalo. Dali sme do toho všetko, stálo nás to veľa roboty, a preto si myslím, že sme si postup zaslúžili,” vyhlásil bývalý brankár Humenného, Interu Bratislava a MŠK Žilina.

Aktuálna slovenská reprezentačná jednotka mala v Chorzówe hneď dvakrát postarané o motiváciu navyše. Na tribúne mal Mucha rodinu aj priateľov a navyše nastúpil proti viacerým svojim dobrým kamarátom z poľskej najvyššej súťaže.

"Bol tu môj otec aj kamaráti, ktorí urobili opäť výbornú atmosféru. Po zápase prišli za mnou aj na plochu, bolo to niečo fantastické," vyjadril sa Ján Mucha ml. a pokračoval: "Myslím si, že Poliaci zahrali veľmi dobre. V druhom polčase nás zatlačili, no napokon sme to ustáli a určite sme potešili množstvo ľudí na Slovensku. Súpera dôkladne poznám, myslím si, že to bola tak trochu moja výhoda. Niekedy ma však lopta trafila a ani som nestihol zdvihnúť ruky. Tých zákrokov bolo naozaj toľko, že si ich vôbec nepamätám. Prakticky som ten zápas už vyhodil z hlavy, teraz myslím už len na to, čo sme dokázali.”