Bývalý tréner Slovenska zažil paradox. Viedol krajinu, kde futbal prakticky neexistuje

Čo vás na turnaji najviac zaujalo?

"Dvadsaťštyri tímov je na ázijské pomery príliš veľa. Najlepších desať môže konkurovať Európe, ale za nimi je veľká priepasť. Organizácia, infraštruktúra a arény v Spojených arabských emirátoch však boli na veľmi vysokej úrovni.

V ich klimatických podmienkach nie je jednoduché udržiavať ihriská, napriek tomu mali vysokú kvalitu. Platí to aj o bezpečnosti. Všetko fungovalo na jednotku.

Uvidíme, ako sa zhostí Katar organizácie majstrovstiev sveta v roku 2022. Nebude to jednoduché, lebo príde veľa fanúšikov z Európy. Sám som zvedavý, ako zvládnu ten nápor."

V zmluve ste mali zakotvené, že nemôžete cestovať do Jemenu, čiže do krajiny, ktorú ste viedli. Môžete to vysvetliť?

"Presne tak. Obe strany boli za to, aby sme sa pripravovali v zahraničí. V prvom rade išlo o infraštruktúru. V Jemene nie sú dostatočne vybavené ihriská. A išlo aj o bezpečnosť. Nemôžem ísť predsa do krajiny, kde je vojna."

Nemáte teda zakázané cestovať do krajiny?

"Nie. Oni sa ma dokonca pýtali, že či si viem predstaviť návštevu Jemenu po šampionáte. Reagoval som, že je to málo pravdepodobné."

Mali ste v zmluve ešte nejakú zvláštnu klauzulu?

"Možno bol zvláštnosťou čas trvania. Prvýkrát sme sa stretli v auguste minulého roka a zmluva sa začala napĺňať až od novembra. Čiže bola iba na tri mesiace a v polovici januára už bola ukončená."

Jemen patrí k najchudobnejším ázijským krajinám. Čo vás tam lákalo?

"Príprava mužstva i účasť na ázijskom šampionáte boli pre mňa veľkou výzvou. Predstavoval som si to však trochu inak, najmä dĺžku prípravy."

Pre hladomor zomrelo v krajine okolo 80-tisíc ľudí. Mohli si vás dovoliť zaplatiť?