Ďurica kúpil na rozlúčku osemdesiat lístkov a Lobotku pozval na pivo

V trnavskej aréne si zobral mikrofón a ďakoval. Slová vďaky opakoval počas posledného týždňa možno stokrát. Potom obišiel celé ihrisko, ruku si podal takmer s každým fanúšikom, ktorý mal trpezlivosť.

Ján Ďurica nastúpil proti Nórsku v reprezentácii naposledy. Ak nerátame brankára Ladislava Molnára, nikto starší v národnom tíme nepôsobil. Sotva nájdete reprezentanta, ktorý utŕžil počas kariéry viac monoklov či roztrhol viac dresov.

Síce sa nevyhol chybám, ale sotva mu môžeme vyčítať ležérnosť. Pamätné famózne výkony podal najmä pri veľkých víťazstvách nad Španielskom či Talianskom.

Keď sa mu nedarilo, dokázal byť sebakritický. Ako trebárs pri domácej prehre proti Walesu 2:5. Platilo o ňom, že čím bol starší, tým bol lepší. Najlepšie obdobie zažil po tridsiatke.

Čo teraz plánujete?

„Prídem domov. Dám si pivo. Prezlečiem sa do pyžama a zbalím sa, aby som už ráno nemusel. A ráno letíme do Turecka.“

Nedali sa udržať slzy?

„Veru nie. Hovorí sa, že chlapi neplačú, ale porušil som to. Počas týždňa sa to nakopilo a nedával som to najavo. Všetci spoluhráči sa ma už vopred pýtali, či budem plakať. Reagoval som 'chlapci, ja neviem'. Držal som to v sebe. Počas hymny som sa ozaj neudržal a potom to opadlo. Musel som to zo seba dostať von. Chlapci sa dočkali. Posledný zápas som si užil. Bol víťazný, ako sme si želali. Stanley (Stanislav Lobotka - pozn.), najnižší hráč na ihrisku, to vybavil. Vie, kedy má dať gól. Veľká vďaka nielen jemu, ale aj celému tímu.“

Čo vás najviac dojalo?

„Ako si všetci obliekli tričká s mojou fotkou. Celý týždeň som čítal, ako sa o mne pekne vyjadrovali v médiách.

Na sociálnej sieti som im do spoločnej skupiny napísal, že ich všetkých ľúbim.“

Gól Stanislava Lobotku v úplnom závere ešte umocnil vašu rozlúčku, však?

„Možno ho za to pozvem na pivo. On je také malé pivo (smiech).“

Koľko vašich blízkych prišlo na posledný zápas?

„Musel som kúpiť asi osemdesiat lístkov, tak som sa udrel po vrecku.“

Lúčili ste sa netradične ako kapitán. Aké to bolo?

„Zvykol som si, asi budem ešte pokračovať. Ale nie. Martin Škrtel je kapitánom a lídrom tímu. Marek Hamšík, Adam Nemec, Matúš Kozáčik, Peter Pekarík, Tomáš Hubočan. Nechcem nikoho vynechať. Oni všetci majú mladej generácii ešte čo odovzdať. Sú to dobrí učitelia.“

Čo sa dialo po zápase v kabíne?

„Všetci chalani ma v nej čakali. Skandovali moje meno. Kričali 'ďakujeme'. Potom sme si spolu zaspievali 'ciki caki' či 'kto neskáče, nie je Slovák'. Také klasické pokriky. Stále zostanem súčasťou partie. Teraz zmením rolu a stanem sa dvanástym hráčom. Fanúšikom.“

Prišlo sotva šesťtisíc ľudí. Nie je vám ľúto, že ich nebolo viac?

„Vážim si tých, ktorí prišli. Ďalší to možno sledovali v televízii a takisto mi držali palce.“

Býva tradíciou, že hráč vo vašom prípade krátko pred koncom strieda, aby si vychutnal aplauz publika. Nebola taká dohoda?

„Neviem. Pozeral som na trénera na lavičke a ten si tam pokojne sedel. Nechcel som radšej nič hovoriť. Keď bol pokojný, nechcel som ho dráždiť (smiech).“

Po zápase ste si na ruky zobrali svoju dcérku.

„Dcérka Ninka z toho bola trošku vyplašená, lebo nečkala, že sa dostane na ihrisko. Najprv nechcela ísť, lebo ma nevidela. Bolo to pre ňu niečo nové. Ďakujem celej rodine, blízkym a kamarátom, boli dvanástym hráčom počas celej kariéry.“

Pozvali ste niekam spoluhráčov?

„Nie je čas. Všetci odlietajú. Necháme to na marec, keď bude ďalší reprezentačný zraz a vyhlásenie ankety Futbalista roka.“

Za národný tím ste odohrali 91 zápasov, ktorý bol najlepší?

„Nechcem povedať jeden, spomenul by som celých trinásť a pol roka, ktoré som prežil v reprezentácii. To boli najkrajšie chvíle v mojom živote. Veľakrát sa opakujem, ale bez týchto chalanov by som sa nedostal tak ďaleko. Sme ako rodina. Spomínam však aj na horšie chvíle, aj to k tomu patrilo.“

Neľutujete, že ste sa rozhodli skončiť?

„Rozhodol som sa na tisíc percent. Každému reprezentantovi želám takúto rozlúčku. Neľutujem. Jedny dvere sa zatvárajú a druhé otvárajú. Život ide ďalej. Chlapcom prajem v ďalšej kvalifikácii postup.“

Čo odkážete svojim nástupcom?

„Milan Škriniar patrí k najlepším stopérom v talianskej lige. Nech mu forma vydrží. Stanislav Lobotka je pokorný chlapec, ktorý má pred sebou veľkú budúcnosť.“