„Keď si v horách a vzdáš sa, zomrieš," tvrdil nepálsky horolezec Nirmal Purja v dokumente 14 Peaks: Nothing Is Impossible (v prekl. 14 vrcholov: Nič nie je nemožné), ktorý mapuje jeho rekordnú cestu na štrnásť najvyšších vrcholov sveta.
Na tie v roku 2019 vyliezol za šesť mesiacov a šesť dní, čo je najkratší čas, aký na to ktokoľvek potreboval.
Purja, známy ako Nims Dai, je medzi 10 horolezcami, ktorí sa stratili pri výstupe na pakistanskú horu Broad Peak (8047 m), považovanú za jednu z najnáročnejších a technicky najťažších osemtisícoviek.
Skupinu horolezcov, ktorú viedol práve Purja, zasiahla lavína vo štvrtok okolo poludnia miestneho času. Podľa GPS lokátora Purju lavína zmietla o 800 až 1000 výškových metrov nižšie.
Záchranárom sa počas piatka podarilo z lavíny vyslobodiť štyri telá, dve z nich identifikovali ako ománsku horolezkyňu a nepálskeho šerpu. Práce cez noc prerušili pre zlé počasie.
Pátracie zložky našli Purju, bohužiaľ už bez známok života. Tragický koniec v extrémnej výške uzavrel príbeh jeho hrdinského výstupu.
Kto bol Nirmal Purja, jedna z najuznávanejších osobností súčasného horolezectva?
Nevyrástol vo veľkých horách
Nirmal Purja sa narodil 25. júla 1983 v horskom okrese Myagdi na západe Nepálu. Jeho rodná dedina Dana leží približne 1600 metrov nad morom neďaleko masívu Dhaulágirí.
Keď mal štyri roky, rodina sa presťahovala do ešte nižšie položeného okresu Chitwan, takže napriek svojmu nepálskemu pôvodu nevyrastal priamo pod najvyššími himalájskymi štítmi, ako mnohí iní šerpovia.
Hory ani neboli to, čo by ho odmalička lákalo. Jeho otec a starší bratia slúžili ako Gurkhovia a Purja chcel pokračovať v rodinnej tradícii. „Byť Gurkhom bol môj jediný sen. Bolo to jediné, čo som chcel robiť,“ spomínal neskôr.
Označenie Gurkhovia sa používa pre nepálskych vojakov, ktorých britská armáda verbuje už od roku 1815. Preslávili sa v konfliktoch po celom svete a získali si povesť mimoriadne odolných, disciplinovaných a odvážnych bojovníkov.
Dostať sa medzi nich je v Nepále prestížne a výber uchádzačov patrí k veľmi náročným. Napríklad na približne 300 miest v Britskej armáde sa hlási každoročne 10 až 14-tisíc uchádzačov.
Purja uspel v roku 2003, keď mal iba 18 rokov. V jednotkách Gurkhov slúžil šesť rokov, následne v roku 2009 prešiel výberom do elitných špeciálnych jednotiek Kráľovského námorníctva Special Boat Service, známej pod skratkou SBS.
Prvý výstup prišiel náhodou, posledný tiež
K horolezectvu sa Nirmal Purja dostal až takmer tridsaťročný a do istej miery náhodou.
V decembri 2012, počas voľna zo služby v britských špeciálnych silách, sa vybral na trek do základného tábora pod Mount Everestom.
Ako píše na svojej stránke, následne sa mal vrátiť do Káthmandu, hlavného mesta Nepálu, no hory sa mu zapáčili natoľko, že pôvodný plán zmenil. Sprievodcu presvedčil, aby ho naučil liezť „naozaj“.
Krátko nato spoločne vystúpili na 6119 metrov vysoký Lobuche East. „Bol to môj prvý vrchol,“ spomínal Purja.
Spontánnosť a ochota meniť plány ho sprevádzali počas celej horolezeckej kariéry. Dokonca aj pri jeho zrejme poslednej expedícii.
Do Pakistanu pôvodne necestoval s cieľom vystúpiť na Broad Peak. Jeho hlavnou úlohou bol Gašerbrum II (8035 metrov), jedna zo štrnástich osemtisícoviek sveta.
Na jej vrchol sa dostal 21. júla o 11.35 h pakistanského času. Išlo už o jeho 57. úspešný výstup na horu vyššiu ako osemtisíc metrov, pričom tentoraz nepoužil prídavný kyslík.
Až tesne pred odchodom do Pakistanu si Purja prepočítal svoje predchádzajúce výstupy.
„Toto nikdy nebolo v pláne. Pôvodne som chcel vystúpiť iba na G2. Tesne pred odchodom do Pakistanu som si však prešiel počty svojich výstupov na osemtisícovky.
Vtedy mi to došlo – ak teraz pridám Broad Peak, zostane mi už len Čo oju. Potom sa stanem prvým človekom v histórii, ktorý vystúpil na všetkých štrnásť osemtisícoviek dvakrát bez kyslíka,“ napísal vo svojom poslednom príspevku na sociálnej sieti X.
Purja priznal, že Broad Peak sa do jeho expedície dostal neplánovane. Rozhodol sa však využiť príležitosť, ktorá sa pred ním otvorila. „Príležitosti nekričia. Šepkajú tým, ktorí už v tichosti pracujú,“ dodal
Zároveň zdôraznil, že napriek desiatkam výstupov nepovažuje žiadnu horu za samozrejmosť.
„Broad Peak, nežiadam o nič iné než o bezpečnú cestu nahor a späť nadol. Žiadnu horu nepodceňujem. Ani jednu. Od chvíle, keď moja noha opustí základný tábor, idem na sto percent. Vždy to tak bolo a vždy bude."
14 vrcholov
Za horolezecké výkony dostal Purja v roku 2018 od britskej kráľovnej Alžbety II. civilné vyznamenanie MBE.
O rok neskôr opustil britské špeciálne sily a rozbehol projekt, ktorý nazval Project Possible 14/7. Čísla vyjadrovali jeho plán: zdolať všetkých štrnásť osemtisícoviek na svete za menej než sedem mesiacov.
Všetky ležia v Himalájach alebo Karakorame, na území či hraniciach Nepálu, Pakistanu, Číny a Indie.
Ide o Mount Everest (8849 m), K2 (8611 m), Kančendžongu (8586 m), Lhotse (8516 m), Makalu (8485 m), Čo Oju (8188 m), Dhaulágirí I (8167 m), Manaslu (8163 m), Nanga Parbat (8126 m), Annapurnu I (8091 m), Gašerbrum I (8080 m), Broad Peak (8051 m), Gašerbrum II (8035 m) a Šiša Pangmu (8027 m).
Tieto hory si dal pred štartom expedícií dokonca vytetovať na chrbát.
Projekt si musel z veľkej časti financovať sám. Keďže spočiatku nedokázal presvedčiť sponzorov, založil svoj dom a uvoľnené peniaze z hypotéky vložil do prvých výstupov.
Podporovala ho manželka Suchi, hoci úspech projektu nebol zaručený a Purja sa odchodom z armády vzdal aj nároku na vysokú vojenskú penziu.
Na začiatku nemal zabezpečené financovanie ani na prvé dve hory.
Pochybnosti pritom nesprevádzali iba peniaze. Purja tvrdil, že veľká časť horolezeckého prostredia jeho plán považovala za nereálny.
„Nikto neveril, že sa to dá zvládnuť. Niektorí ľudia si z toho robili žarty,“ vravel.
Svoj zámer prirovnával k pokusu zabehnúť maratón pod dve hodiny – k hranici, ktorá bola dlho považovaná za takmer neprekonateľnú.
V apríli tohto roka zabehol Londýnsky maratón kenský vytrvalec Sabastian Sawe za 1:59:30. Pred ním to dokázal aj Eliud Kipchoge v roku 2019, išlo však o neoficiálny pokus v špeciálnych podmienkach.
VIDEO: Ukážka z dokumentu 14 vrcholov: Nič nie je nemožné
Dovtedajší horolezecký rekord držal Juhokórejčan Kim Čang-ho, ktorý výstupy dokončil za sedem rokov a 310 dní.
Nepálčan však v roku 2019 skrátil čas na 189 dní, teda šesť mesiacov a šesť dní. Začal 23. apríla na Annapurne a projekt uzavrel 29. októbra výstupom na Šiša Pangmu.
Výsledok nebol iba ukážkou jeho fyzických schopností. Išlo aj o mimoriadne náročnú logistickú operáciu.
Purja využíval prídavný kyslík, pripravené fixné laná a medzi jednotlivými základnými tábormi sa podľa možností presúval vrtuľníkmi.
Pomáhal mu tiež rotujúci tím nepálskych horolezcov, ktorí pripravovali tábory, upevňovali laná a sprevádzali ho pri vrcholových pokusoch.
Práve využívanie vrtuľníkov, kyslíka a už pripravených trás vyvolalo medzi tradicionalistami kritiku. Purja sa však nikdy netváril, že ide o výstupy v čistom alpskom štýle.
Jeho cieľom nebolo vytvárať nové cesty ani liezť bez akejkoľvek podpory, ale dostať ľudské telo aj organizáciu expedícií na hranicu dovtedy predstaviteľného.
Brit Chris Bonington, ktorý v roku 1975 viedol prvý úspešný výstup juhozápadnou stenou Everestu po trase spojenej s jeho menom, naznačil, že v dejinách klasického horolezectva bude Purja uvedený iba „v poznámkach pod čiarou“.
Reinhold Messner, v roku 1986 prvý človek, ktorý dokončil všetkých štrnásť osemtisícoviek, navyše bez prídavného kyslíka, Purjov rekord označil za „jedinečný horolezecký výkon“.
Purja sám predpokladal, že jeho čas raz niekto ešte určite prekoná.
V roku 2021 spolu s tímom deviatich ďalších nepálskych horolezcov zase úspešne absolvoval vôbec prvý zimný výstup na K2.
Holdoval zábave, obvinili ho zo znásilnenia
Purju o uskutočniteľnosti vlastného plánu presvedčil už výkon z roku 2017, keď počas piatich dní vystúpil na Everest, Lhotse a Makalu.
Neskôr s typickou ľahkosťou tvrdil, že by to zvládol aj za tri dni, keby sa počas dvoch večerov nezastavil, aby si vypil s priateľmi.
Aj počas Project Possible sa jeho tím medzi výstupmi zabával a v základných táboroch organizoval večierky plné alkoholu.
Ako ukazuje dokument na Netflixe, Purja zdolal minimálne jeden vrchol „po opici".
Počas výstupu na Everest sa stala virálnou jeho fotografia, na ktorej zachytil davy ľudí na vrcholovom hrebeni najvyššej hory sveta.
Za najťažšiu a najdôležitejšiu časť celej akcie nepovažoval samotné lezenie, ale vybavenie povolenia od čínskych úradov na výstup na Šiša Pangmu, čo bol posledný vrchol výzvy a v tom čase bol uzavretý.
Jeho tím tvorili výlučne Nepálci. Purja chcel novým rekordom upriamiť pozornosť aj na nepálskych výškových horolezcov, ktorých práca zostávala v príbehoch úspešných západných expedícií často v úzadí.
„Keby to urobil nejaký západný horolezec, správa by bola desaťkrát väčšia," povedal.
„Na nepálskych horských vodcov sa v príbehoch často zabúda. Vzdajme uznanie nepálskemu horolezectvu.“
Počas výstupov si vyslúžil nielen kritiku, ale aj pochvaly. Pri zostupe z Annapurny viedol záchrannú akciu pre malajzijského horolezca, ktorý zostal približne 40 hodín bez jedla, vody a kyslíka.
O necelý mesiac neskôr jeho tím po výstupe na Kančendžongu pomáhal ďalším dvom horolezcom vo výške okolo 8400 metrov a odovzdal im časť vlastných zásob kyslíka.
Po úspechu projektu a dokumentu sa Pujra vrátil do Nepálu ako horolezecká superhviezda.
Odvtedy založil spoločnosť poskytujúcu sprievodcovské služby pre expedície, značku horolezeckého oblečenia aj vlastnú nadáciu.
S rastúcou popularitou však Purja čelil aj pochybnostiam a kritike. Zároveň sa objavili závažné obvinenia týkajúce sa jeho správania.
Denník The New York Times v roku 2024 opísal výpovede dvoch žien, ktoré Purju obvinili zo sexuálneho obťažovania a napadnutia.
Fínska horolezkyňa a modelka Lotta Hintsa tvrdila, že ju v roku 2023 sexuálne napadol v hotelovej izbe v Káthmandú.
Američanka April Leonardová tiež uviedla, že ju počas expedície na K2 v roku 2022, na ktorej pôsobil ako horský vodca, nevhodne chytal a dával jej sexuálne návrhy. Purja obe obvinenia prostredníctvom svojho právnika odmietol.
Vo svojom poslednom príspevku na X tento týždeň napísal:
„Tento text je venovaný všetkým, ktorí ma sem priviedli. Podporovateľom. Kritikom. Všetkým vám. Bez oboch strán niet ohňa. Takže úprimne ďakujem.“
