Ružička: Žijem v americkej džungli. V meste sú zakázané krikľavé farby

Patrí k mladým slovenským hokejistom so sľubnou budúcnosťou. Jeho dobre rozbehnutú sezónu v zámorí však zastavila pandémia koronavírusu. V pondelok sa dozvedel, že má definitívne po klubovej sezóne v Stocktone Heat, za ktorý hral v AHL. "Je to škoda, ale odohral som solídnu sezónu," hovorí 21-ročný útočník ADAM RUŽIČKA.

Ako hodnotíte svoju prvú sezónu v mužskom hokeji?

Zo začiatku som sa pomalšie rozbiehal, ale postupne sa to zlepšovalo. Po novom roku som začal hrávať pravidelne aj dvadsať minút za zápas. Chodil som aj na presilovky. V tíme som si vytvoril slušnú pozíciu.

V čom ste badali najväčšie rozdiely v porovnaní s juniorským hokejom?

V rýchlosti a zmýšľaní hráčov. V AHL hrajú viacerí skúsení hokejisti, ktorí už vedia, čo majú na ľade robiť. Najväčšie rozdiely boli v rýchlosti, ktorá je o tri až štyri stupne vyššia ako v juniorskej súťaži.

Martin Fehérváry si vybral švédsku cestu, Filip Krivošík zase fínsku. Prečo ste sa rozhodli skúsiť šťastie v zámorí?

Riešili sme to s agentom. Mali sme viaceré možnosti, ale vybrali sme si zámorskú cestu. Vedeli sme, že zo zámorskej juniorky sa draftuje veľa hráčov do NHL. Bol to správny krok, keďže hneď po prvom roku v zámorí si ma vybralo Calgary Flames.

Niektorí hráči uprednostňujú už v juniorskom veku mužský hokej v niektorej z európskych líg. Neobávali ste sa toho, že v juniorskom hokeji nebudete až tak rýchlo napredovať?

Vedel som, že raz príde prechod k mužom. Kanadská juniorka je na vysokej úrovni po rýchlostnej stránke, ale aj čo sa týka zručností. Nebál som sa toho. Možno som zmeškal rok či dva medzi seniormi, ale oplatilo sa čakať. Teraz to ide správnym smerom.

Hovorí sa, že v AHL je výrazne väčšie konkurenčné prostredie ako v NHL. Môžete to potvrdiť?

Áno, je tam poriadna konkurencia. Všetci sa chcú dostať hore – do NHL. Tam je však len určitý počet miest, ktoré sa dajú vyplniť. Každý sa bije o svojej miesto – na tréningoch i zápasoch. Niekedy sa hľadí na seba. Ak však máte dobrý tím, zlepšuje sa aj hra jednotlivca.

Kedy by ste mohli nakuknúť do prvého tímu Calgary Flames?

Ťažko povedať, kedy dostanem šancu. Verím, že by to mohlo prísť už v ďalšom ročníku. Je to už len na vedení a manažéroch. Za túto sezónu už zistili, ako hrám hokej. Poznajú ma. Dôležité je, aby som šancu dostal a potom nepustil.

Kým v najväčšom kanadskom meste je počasie premenlivé, v kalifornskom Stocktone si užívate teplo. Ako sa tam cítite?

Počasie je výborné. Celý rok som chodil v tričku a krátkych nohaviciach. Nemali sme ani veľa cestovania, lebo väčšinu tímov z konferencie máme blízko. Najdlhšie sme leteli päť hodín. Stockton je však dosť nebezpečný.

Prečo?