Oslavy? Postup zapijú jedným pivom. Finále by mohlo byť aj s divákmi

POPRAD. „Zažívam vo svojom živote asi najkrajšie pocity. Je fantastické, že sa nám podarilo postúpiť do finále,“ opísal svoje dojmy len 17-ročný útočník Popradu Filip Mešár.

Popradskí hokejisti zdolali v semifinálovej bitke o východ Michalovce 4:2 na zápasy. V sérii o majstrovskú trofej vyzvú Zvolen.

Popradčania hrali vo finále dvakrát. Proti Košiciam a Žiline neuspeli.

„Ak budeme hrať tak ako proti Michalovciam, verím, že prinesieme vytúžený titul,“ vyhlásil Mešár.

Spolu s obrancom Dominikom Kramárom nasmerovali Poprad v šiestom dueli semifinále k postupu.

Po ich presných zásahoch viedli domáci dvojgólovým rozdielom.

„Ja nie som v tíme od toho, aby som strieľal góly. Pokojne by som ich všetky, ktoré som v kariére nastrieľal, vymenil za zisk historického titulu pre Poprad,“ uviedol Kramár.

Aj on vyzdvihol najmä silu kolektívu. Tá sa prejavila, keď Podtatranci prehrávali v sérii 0:2 na zápasy. Štyrmi výhrami v rade dokázali otočiť vývoj semifinále vo svoj prospech.

„S chlapcami ako sú Haščák, či Skokan sme spolu vyrastali. Všetci sme podobné ročníky. Takáto partia sa už v Poprade nemusí zísť. Urobíme všetko pre to, aby sme vo finále uspeli,“ povedal Kramár.

Štrngnú si len s pivom

Veľa času na postupové oslavy zrejme Popradčania mať nebudú. Finále by malo odštartovať zápasmi vo Zvolene v utorok a v stredu.

„Na oslavy si radšej ešte počkáme. Možno si s chlapcami štrngneme a dáme si po jednom pivku. Verím, že po sezóne budeme mať viac dôvodov na oslavy,“ zaželal si Kramár.

Zvažuje sa aj možnosť posunúť štart série až na štvrtok. V takom prípade by sa mohlo na tribúny dostať aj niekoľko stoviek divákov.

„Bolo by to fantastické. Každý jeden hlas navyše by bol pre nás hnacím motorom,“ uviedol Kramár.

Pre Popradčanov by to zároveň znamenalo viac času na regeneráciu. Namiesto dvoch dní by mali na oddych štyri.

V decembri by bronz brali, teraz chceli finále

Michalovčanov môže mrzieť premrhaný náskok. Sériu odštartovali dvomi výhrami. Na tie však v Poprade nedokázali nadviazať.

„Za stavu 2:2 v sérii sme doma nezvládli dôležitý piaty zápas. To bol kľúčový moment. Mrzí ma, že sme nedokázali vybojovať siedmy rozhodujúci duel. Cítime veľké sklamanie,“ povedal útočník Michaloviec Jakub Suja.

Pre Zemplínčanov, ktorí sú v najvyššej súťaži len druhú sezónu, sú bronzové medaily historickým úspechom.

„Možno niekedy v decembri, keď sme v tabuľke nestáli úplne najlepšie, by sme bronzovú medailu brali všetci. Záver sezóny nám ale vyšiel skvele a do play off sme šli z druhého miesta. Verili sme, že sa môžeme dostať do finále. Žiaľ nevyšlo to,“ uviedol Suja.

Do Michaloviec prišiel kvôli Spilarovi

Tréner Michaloviec Tomek Valtonen po skončení série uznal silu Popradu. Ten mal podľa neho lepšiu streleckú efektivitu.

„Hrali takticky veľmi dobre. Podržal ich brankár a výborne si počínali v presilových hrách aj v oslabení. V týchto aspektoch mali navrch,“ uviedol Valtonen.

Zároveň sa poďakoval vedeniu michalovského klubu, v ktorom bude pôsobiť aj v nasledujúcej sezóne.

„Hlavným dôvodom, prečo som do tímu prišiel, bol Gabriel Spilar. V minulosti som ho trénoval a keď som v novembri prišiel, bolo to práve kvôli nemu,“ priznal Valtonen.

Aj vzhľadom na neskorý príchod na Slovensko si fínsky tréner nemohol káder prispôsobiť podľa svojich predstáv.

„Mali sme navyše aj problémy s covidom. Niektorí hráči majú doteraz následky. Keď hráte tak veľa zápasov za krátky čas musí sa to prejaviť. To pre nás to ale nemôže byť žiadna výhovorka. Poprad si postup do finále zaslúžil.“

Špecifická finálová čerešnička pre Mikulu

Podľa popradského trénera je postup do finále pre jeho tím odmenou nielen za aktuálnu ale aj za predošlú sezónu. Tá, ako je dobre známe, sa kvôli pandémii nedohrala.

„Finále bude pre nás akousi čerešničkou,“ povedal Peter Mikula, pre ktorého bude séria proti Zvolenu zvlášť výnimočná. Pred ôsmimi rokmi ich ako tréner doviedol k majstrovskému titulu.

„Určite to bude pre mňa špecifické. Ale na druhej strane si na tom nejako zvlášť nezakladám,“ uviedol Mikula.

Po šiestom zápase sa pred popradským štadiónom zišla početná skupinka najvernejších fanúšikov.

Hráči sa im za ich priazeň odvďačili podpismi a spoločnými fotografiami. Radosť urobili aj popradskému trénerovi.

„Ja možno pôsobím chladnokrvne a bez emócií ale vo vnútri som stále v napätí. Nepotrebujem sa už nejak výrazne rozrušovať a skákať od radosti dva metre od zeme. Vo vnútri to ale prežívam obrovským spôsobom.“